Asụsụ Tegali

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Asụsụ Tegali (nke a na-akpọkwa Tagale, Tegele, Tekele, Togole) bụ asụsụ Kordofanian n'ezinụlọ Rashad, nke ụfọdụ ndị na-eche na ọ bụ nke ndị mba Niger-Congo (Greenberg 1963, Schadeberg 1981, Williamson & Blench 2000).[1] A na-asụ ya na mba South Kordofan nke steeti, Sudan.

Nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

Ezinụlọ asụsụ Rashad nwere ụyọkọ asụsụ abụọ, Tegali na Tagoi, nke na-ekerịta ihe dị ka percent iri asaa okwu dị mkpa na ndepụta 100 Swadesh. A na-asụ ha n'ugwu abụọ dị n'ebe ugwu na n'ebe ọdịda anyanwụ nke Rashad.[2] A na-asụ asụsụ ndị a na Ugwu Tegali dị n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ nke Ugwu Nuba, ebe obibi nke "Alaeze Tegali" mbụ.[3] Ihe kachasị dị iche n'etiti ìgwè asụsụ abụọ ahụ bụ na Tagoi nwere usoro dị mgbagwoju anya nke klas aha ebe Tegali anaghị eme. Nkọwa dị iche iche dị maka ihe mere asụsụ Tegali enweghị usoro klas aha. Greenberg (1963) na-ewepu ohere nke ịkwụ ụgwọ buru ibu nke okwu ndị bụ isi na Tagoi ma na-eche na ọ ga-efu klas aha na asụsụ Tegali.[4]

Asụsụ / ụdị dị iche iche[dezie | dezie ebe o si]

Tegali nwere ụdị atọ, Rashad (Gom, Kom, Kome, Ngakom), Tegali, na Tingal (Kajaja, Kajakja). Ethnologue na-akowaputa a asụsụ Rashed na Tegali fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu. Tucker na Bryan depụtara Rashad dị ka ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu ihe na Tegali, "ma eleghị anya naanị ọdịiche nke otu asụsụ"; Otú ọ dị, Greenberg depụtara ya dị ka asụsụ dị iche.[5][6] Welmers na-atụ aro Tingal dị ka olumba nke Tegali; Tucker na Bryan na-akọ nke a dị iche na Tegali na Rashad, mana dịka ọ bụ nke alaka Tegali.[7][5]

Ebe a na-ekesa ya[dezie | dezie ebe o si]

E nwere ndị na-asụ asụsụ Tegali ihe dịka mmadụ 35,700 na South Kordofan steeti, Sudan. A na-ekesa ndị na-ekwu okwu n'ugwu dị n'etiti okporo ụzọ Rashud-Rashad na Rashad-Umm Ruwaba, na ugwu ole na ole dịpụrụ adịpụ n'ebe ọdịda anyanwụ nke Rashad (gụnyere Tagoi na Tarjok) na ugwu ndị gbasasịrị n'ebe ndịda Rashad.[8]

Asụsụ / ụdị nkesa[dezie | dezie ebe o si]

N'etiti olumba atọ ahụ, Tegali nwere ihe dị ka ndị na-asụ asụsụ ahụ mmadụ puku narị iri isii dị na mpaghara Tegali. Rashad nwere ihe dị ka ndị na-asụ ya ihe dịka mmadụ puku ise na ugwu Rashad n'akụkụ ndịda nke Tegali, kwa n'obodo Rashad. Tingal (Kajakja) nwere ihe dị ka ndị na-ekwu okwu madu puku abụọ na otu narị.[8]

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

  1. "Occasional Papers in the Study of Sudanese Languages No. 11", SIL International. Retrieved on 2017-04-30. (in en)
  2. Schadeberg (1979). A description of the Orig language: (Southern Kordofan), based on the notes of Fr. Carlo Muratori. Tervuren: Musée royal de l'Afrique centrale. Musee Royal De L'afrique Centrale, 3. 
  3. Stevenson (January 1964). "Linguistic Research in the Nuba Mountains—Ii". Sudan Notes and Records 45: 79–102. 
  4. Schadeberg (1981). A survey of Kordofanian. Hamburg: Helmut Buske, 67–80. 
  5. 5.0 5.1 Tucker (1956). The Non-Bantu Languages of North-Eastern Africa. London: Oxford University Press Published for the International African Institute, 270. 
  6. Greenberg (1950-01-01). "Studies in African Linguistic Classification: VII. Smaller Families; Index of Languages". Southwestern Journal of Anthropology 6 (4): 388–398. DOI:10.1086/soutjanth.6.4.3628564. 
  7. Welmers (1973). African Language Structures. Berkeley: University of California Press. 
  8. 8.0 8.1 Voegelin (May 1964). "Languages of the World: Indo-Pacific Fascicle One". Anthropological Linguistics 6: 195–196.