Asụsụ Tem

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Tem, ma ọ bụ Kotokoli (Cotocoli), bụ asụsụ nke Gur a na-asụ na Togo, Ghana, Benin na Burkina Faso. Ndị agbata obi na-eji ya eme na mmekọrita na nkwukọrita.Na Ghana, ndị Kotokoli si n'akụkụ ugwu nke mpaghara Volta, obodo a na-akpọ Koue. Koue na Togo na obere osimiri nke a na-akpọ osimiri Koue kewara ya na Togo.

E wezụga ụlọ ọdịnala ha na obodo Koue, ndị Tem/Kotokoli gbasasịrị n'obodo Ghana niile. Ha bi na mba Zongo obodo dị ka Nima-Mamobi,Madina,Dodowa,Asaman,Jamasi,Aboaso,Mamponteng,Ahwiaa,Offinso Asamankama,Kokoti,Fanteakwa,Kinyako,Fianko,Ahmasu,Kejebi,Hohoe,Nkwanta,Kepassa Karachi, Dambai na ọtụtụ ndị ọzọgasị. ọkwa eze ha bụ Wuro na onye isi ala Koue, ndị kotokoli, ụlọ na ndị mba ọzọ bụ Wuro Dauda Cheddere Brenae I. Ụfọdụ n'ime ebo kotokoli ama ama gụnyere onye isi ntorobịa nke mba Kotokoli, bụ Wuro Alhaj Ismael Bameiyin, Wuro Alhaj Salifu. Haruna nke Madina,Sheikh Salis Shaban nke ebe nchekwa a gọziri agọzi, Sheikh Muhammad Qassim Kpakpaturu nke Jamasi, Mallam Abdul Muhaimin nke Kumasi, onye otu ọgbakọ nke Tunsuom ebe nhọrọ ọchịchị na Jamasi, Hon. Basharu Zakaria Kooli, onye omeiwu nke Ayawaso East, Hon. Naser Toure Mahama, onye bụbu goolu Black Stars Fatau Dauda, onye bụbu DCE nke Fanteakwa district Hon. Abass Fuseini Sbaabe, Alhaj Great Anyass nke nwụrụ anwụ na ndepụta ahụ ka edere n'aga n'ihu. Kotokolis bụ ndị na-akwado okpukpe Alakụba nwere nnukwu ntọala nke Ahlul-Sunna wal Jamaa, Tijaniyya na Shia. Ọtụtụ ụlọ alakụba dị na mpaghara zongo nwere ndị Imam, Muazin/Ledeni, ma ọ bụ ndị nkuzi/Mallams dị ka ndị Tem na-eme ka ha bụrụ otu n'ime agbụrụ ama ama na ihe gbasara okpukpe Akakuba . 

Sistemụ ederede[dezie | dezie ebe o si]

Alphabet
Akwa ukwu A B C D Ɖ E Ɛ F G Gb H I Ɩ́ J K Kp L M N Mba Ego azụmahịa O Ɔ P R S T U Ʋ V W Y Z
Lowercase a b c d ɖ e ɛ f g gb h i ɩ j k kp l m n ny ŋ ŋm o p r s t u ʊ v w y z

Ana egosipụta udaolu elu : á é ɛ́ í ɩ́ ó ɔ́ ú ʊ́, sitenkʉ̀ ḿbə́ŋé. A na-egosi ụdaume ogologo site n'iji akere ugboro abụọ: aa ee ɛɛ ii ɩɩ oo ɔɔ uu ʊʊ, ha abụọ na-ada ụda ma ọ bụrụ na ụda dị elu: (áá etc.), naanị nke mbụ na-egoipta ụda ma ọ bụrụ na ụda na-agbada (áa), naanị nke abụọ na-enwe ụda ma ọ bụrụ na ụda na-arịgo (aá).

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]