Asụsụ Tocho
| Tocho Tacho | ||
|---|---|---|
| Spoken in: | South Kordofan | |
| Total speakers: | 2,700 | |
| Language family: | Nnijer–Kongo Atlantic–Congo Talodi–Heiban Talodi Tocho languages TochoTempleeti:Infobox Language/script | |
| Language codes | ||
| ISO 639-1: | none | |
| ISO 639-2: | —
| |
| ISO 639-3: | taz
| |
| Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. | ||
Tocho (Tacho) bụ asụsụ Niger-Congo n'ezinụlọ Talodi nke a na-asụ na Kordofan, Sudan. Ihe [1] ka mmadụ 2,700 na-asụ ya n'obodo nta ndị a: Igije, Imanjela, Thodero, Thoge, Tobaredeng, Tocho Goos, Tocho Saraf Jamus, Toderum, Togero, Togiding, Toriya, Torobang, Tothokrek na Turu.
Asụsụ
[dezie | dezie ebe o si]Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]Mkpụrụ okwu Mkpụrụ okwu
[dezie | dezie ebe o si]Ihe na-esonụ bụ ndepụta nke ụdaume Tocho dị ka Akaki na Norton si kwuo (2013:178). [1] Na Tocho, enwere ike ịkpọpụta plosives na imi n'ebe ise niile, mana imi enweghị onye nnọchi anya ezé. E jiri ya tụnyere data ochie (Schadeberg 1981[2]), flap_consonants" id="mwHA" rel="mw:WikiLink" title="Tap and flap consonants">flap na-ejikọkarị na trill_consonant" id="mwHQ" rel="mw:WikiLink" title="Trill consonant">trill [r, rr], mana mmadụ nwekwara ike ikwu na a chịkọtara data ọhụrụ (Alaki & Norton 2013:178-180[1]) na Khartoum, ebe Sudanese Arabic (nke na-enweghị flap (), mana o nwere trill [R]) bụ asụsụ gọọmentị. [1] mere, enweghi ike ikwenye na njikọta ahụ ma a ghaghị iji data na obodo nta ebe a na-asụ Tocho nyochaa ya.
| Bilabial | Ezé ezé | Alveolar | |
|---|---|---|---|
| Ihe omuma | |||
| Ụgbọ imi | |||
| Ihe ndị na-eru nso | |||
| Ihe na-atọ ụtọ | |||
| Flap |
Phonemes nke ụdaume
[dezie | dezie ebe o si]Ụdị aha
[dezie | dezie ebe o si]Asụsụ Tocho na-eji prefixes dị iche iche iji mee ka ọnụ ọgụgụ nke aha dị iche iche, nke a na-ahazi site na klas aha nwere prefix-pairs. Akara ndị ahụ nwere ọtụtụ ụdaume niile na nhọrọ nke enweghị akara (nke a na-akpọ ø). [1]'ọtụtụ klas, ọ bụ naanị mgbanwe nke mbụ, mana n'ime ụfọdụ, a na-egosikwa ọdịiche dị n'etiti otu na ọtụtụ site na mgbanwe na ụfọdụ ụdaume mbụ, dịka ọmụmaatụ /ʊ ~ ə/ na /a ~ ə/ .
Ịgụ ihe ọzọ
[dezie | dezie ebe o si]- Alaki, Thomas Kuku & Russell Norton. 2013. Tocho phonology na orthography. Na Roger Blench & Thilo Schadeberg (ed), Nuba Mountain Language Studies. Cologne: Rüdiger Köppe. peeji nke 177-194.
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]ọgụgụ nke aha dị iche iche, nke a na-ahazi site na klas aha nwere prefix-pairs. Akara ndị ahụ nwere ọtụtụ ụdaume niile na nhọrọ nke enweghị akara