Asụsụ Urhobo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Urhobo
Spoken in: Nigeria 
Region: Delta State, Edo State
Total speakers: Àtụ:Sigfig million
Language family: Nnijer–Kongo
 Atlantic–Congo
  Volta–Niger
   Àtụ:Sm
    Edoid
     Southwestern
      Urhobo
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: urh

Àtụ:Infobox Language/IPA

Urhobo bụ asụsụ South-Western Edoid [1] nke Ndị Urhobo nke ndịda Naịjirịa na asụ.[2][3] [4] sitere na Delta na Bayelsa States. [1]

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Urhobo nwere usoro dị ala nke ndepụta ụda ma e jiri ya tụnyere proto-Edoid. [5]Ndepụta nke Urhobo nwere ụdaume asaa; nke mejupụtara usoro nkwekọrịta abụọ, [6] /i e ɛ a o ɔ u/ na /ĩ ẽ ɛ̃ ã ɔ̃ õ ũ/ .

Ọ nwere ndepụta nke ụdaume maka Asụsụ Edoid. [6] na ejigide ụdaume imi atọ, ọ bụkwa naanị ụdaume ọnụ ise, /ɾ, l, β̞, j, w/, nwere ụdaume imi n'ihu ụdaume imi.

  Akpụkpọ ahụ Ọmụmụ anụmanụ Alveolar Post-alveolar Palatal Velar Egbugbere ọnụ
Ụgbọ imi m   (n)   ɲ   ŋ͡m
Plosive p  b   t  d d͡ʒ kʲ  ɡʲ k  ɡ k͡p  ɡ͡b
Ihe na-esiri ike ɸ   f  v s ʃ (Ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ x  ɣ  
Ihe na-atọ ụtọ     r̥  r        
Flap     (ɾ̥  ɾ)        
N'akụkụ     l ~ n        
Ihe atụ β̞ [β̞̃ ]   [ɹ̃]   j [j̃] [Ihe e dere n'ala ala peeji] w [w̃]
  • /l/ na [n] na-agbanwe naanị tupu ụdaume imi.
  • Enwere ike ịnụ /d͡ʒ/ dị ka [ɟ͡ʝ ~ ʝ] n'ihu ụdaume ndị na-abụghị ihu.
  • Consonants imi /m, [n], ɲ, ŋ͡m/ nwere ike inwe allophones nke nasalized ihe dị ka [β̞̃], [ɹ̃ ~ ɾ̃], [j̃], [w̃].
  • Ihe dị ka /β̞, j, w/ ka a na-anụ dị ka imi imi [β̞̃, j̃, w̃] tupu na mgbe ụdaume imi.
  • Velar fricatives /x, ɣ/ nwere ike ịdịgasị iche site na a na-anụ ya ka [x, ɣ] wedata fricatives [x̞, ɣ̞] na ihe dị ka [ɰ̥, ɰ]. /x/ nwekwara ike ịnụ dị ka palatal fricative [ç] tupu /i/.
  • Rhotics / r̥, r/ nwere ike inwe nghọta dị iche iche dị ka alveolar ma ọ bụ retroflex, enwere ike ịkọwa ya dịka ihe dị ka [ɹ̥, ɹ, ɻ̊, ɻ], ma ọ bụ taps [ɾ̥, ɾ, ɽ̊, ɽ]. Enwere ike ịnụ ụda mpụta retroflex [ɭ̆] n'ọnọdụ nke ikpeazụ.

Dị ka Anthony Ukere si kwuo, Urhobo nwere njikọ abụọ, dị elu na ike dị ala. Ndị [7] nwekwara ike ijikọta iji mepụta ụda na arị elu na nke na ada.

Nchịkọta okwu[dezie | dezie ebe o si]

Urhobo nwere ụdị usoro SVO dị ka ihe atụ dị n'okpuru ebe a mkpa:Àtụ:InterlinearÒtítí ò chó ọhọ ná

Otiti 3SG steal.PST hen DET

‘Otiti stole the hen.’

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Elugbe, B. O. 1989. Edoid: Phonology and Lexicon. Port Harcourt: University of Port Harcourt Press.
  2. Nigeria | History, Population, Flag, Map, Languages, Capital, & Facts | Britannica (en). www.britannica.com. Retrieved on 2022-03-09.
  3. "Supplemental Information 3: An excerpt from Data Downloads page, where users can download original datasets.". DOI:10.7717/peerj.9467/supp-3. 
  4. Bayelsa State Government – The Glory of all Lands (en-US). Archived from the original on 2022-03-07. Retrieved on 2022-03-10.
  5. Archangeli & Pulleyblank, 1994. Grounded phonology, p 181ff
  6. 6.0 6.1 Rolle, N. 2013. “Phonetics and phonology of Urhobo.”UC Berkeley Phonology Lab Annual Report, 2013: 281-326.
  7. Ukere, Anthony Obakpọnọvwẹ. 1986. Urhobo-English dictionary. Benin City: Ilupeju Press.

Nkwupụta n'ozuzu[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Languages of NigeriaÀtụ:Volta-Niger languages