Asụsụ ndị dị na Yugoslavia

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Asụsụ ndị dị na Yugoslavia
Ọkara onye ọrụ Ndị Serbia na Croatia, ndị Macedonian, ndị SloveniaOnye Slovenia
Ógbè Albanian
Ndị ka nta Romani_language" rel="mw:WikiLink" title="ARomanian language">Aromanian, Czech, German, Hungarian, Italian, Venetian, Romani, Romanian, Pannonian Rusyn, Slovak, Turkish, Ukrainian
Mba Ọzọ Russian, Bekee, French
Asụsụ ndị dị na Yugoslavia
Wikimedia list article

Asụsụ nke Yugoslavia bụ asụsụ niile a na-asụ na Yugoslavia mbụ. Ha bụ asụsụ na olumba ndị Indo-European, ya bụ, ụdị ndị dị na South Slavic (Serbo-Croatian, Macedonian, na Slovene) yana asụsụ Albanian, Romanian_language" id="mwEg" rel="mw:WikiLink" title="Aromanian language">Aromanian, Czech, German, Italian, Venetian, Balkan Romani, Romanian, Pannonian Rusyn, Slovak na Ukrainian. E nwekwara akpa ebe a na-asụ asụsụ dị iche iche na-abụghị Indo-European, dị ka nke Hungarian na Turkish.

Iwu asụsụ na Yugoslavia[dezie | dezie ebe o si]

Site na 1966, nkewa asụsụ na agbụrụ bụ akụkụ nke mkparịta ụka ọha na eze na Yugoslavia. E nyere Iwu asụsụ na ọkwa obodo. Ọnọdụ asụsụ gosipụtara na iwu obodo ọ bụla, ma kọwaa ya n'ụzọ zuru ezu na iwu obodo. [1]

Yugoslavia guzobere iwu asụsụ ya na gọọmentị etiti, mba, na mpaghara.

E dere iwu asụsụ gọọmentị etiti site na ụkpụrụ anọ na-esonụ: [1]

  1. Nzọụkwụ ụlọ bụ ihe ndabere nke iwu asụsụ.
  2. A chọrọ usoro pụrụ iche. Ịkwado "ikike nhata" maka agbụrụ niile ezughị ezu.
  3. Njikọ nke mba na mba niile dabere na ikike nke usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nchịkwa iji nye usoro nkwupụta.
  4. Mba na mba ọ bụla kwesịrị inwe olu kpọmkwem n'ịkọwapụta usoro ụfọdụ.

Ndepụta asụsụ na Yugoslavia[dezie | dezie ebe o si]

Nke a bụ ndepụta nke asụsụ nke mba Yugoslavia mbụ:

Asụsụ gọọmentị na ọkwa mba[dezie | dezie ebe o si]

  • Serbo-Croatia - Asụsụ dị iche iche na asụsụ dị ichelekana nke Bosnia na Herzegovina, Croatia, Montenegro na Serbia, kewara n'ụdị mba anọ eji eme ihe na mba dị iche iche mgbe nkewa nke Yugoslavia gasịrị: Bosnian, Croatian, Montenegrin na Serbian.
  • Asụsụ Slovene - asụsụ nke Ndị Slovenia na Slovenia
  • Asụsụ Masedonia - asụsụ nke North Macedonia (nke bụbu Yugoslav Republic of Macedonia)

Asụsụ ndị ka nta[dezie | dezie ebe o si]

A na-eji asụsụ ndị pere mpe dị iche iche eme ihe n'ụzọ iwu kwadoro na ọkwa dị iche iche dị n'okpuru gọọmentị:

Asụsụ ndị ka nta na-abụghị nke gọọmentị[dezie | dezie ebe o si]

  • Asụsụ ndị na-esonụ nwere ndị na-asụ ya na mba ahụ, mana ha anaghị eji ya eme ihe:
    • Balkan Gagauz Turkish, nke ndị Turkey nke SAP Kosovo na SR Macedonia na-asụ;
    • Romani, nke a na-asụ na mba ahụ dum; [2]
    • Romanian, nke a na-asụ n'akụkụ ụfọdụ nke SR Serbia (karịsịa Timok Valley).

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Asụsụ nke Bosnia na Herzegovina
  • Asụsụ nke Croatia
  • Asụsụ nke Kosovo
  • Asụsụ nke Montenegro
  • Asụsụ nke North Macedonia
  • Asụsụ nke Serbia
  • Asụsụ ndị dị na Slovenia
  • Asụsụ Ogbi nke Yugoslavia, asụsụ ogbi nke dabeere na Serbo-Croatian
  • Asụsụ nke Soviet Union

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

itinye adịrị na ngwaa iji gosipụta nnọchiaha onye. A na-etinye nnọchiaha naanị na ahịrịokwu maka imesi ya ike. Ọzọkwa isiokwu na ndị ọzọ na-agbanwe aha na-esote aha, nke a na-ahụkarị n'asụsụ ndị ọzọ nke

  1. 1.0 1.1 TOLLEFSON (1980). "Language Policy and National Stability in Yugoslavia". Canadian Slavonic Papers / Revue Canadienne des Slavistes 22 (4): 506–517. DOI:10.1080/00085006.1980.11091645. ISSN 0008-5006.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":0" defined multiple times with different content
  2. Romani writers and the legacies of Yugoslavia. Baltic Worlds (6 September 2018). Retrieved on 9 August 2022.

Àtụ:Yugoslavia topicsÀtụ:Europe topic