Bénoué National Park

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Bénoué National Park
natural park in Cameroon
Oge/afọ mmalite1968 Dezie
IUCN protected areas categoryIUCN category II: National Park Dezie
mba/obodoKameroon Dezie
dị na ngalaba nhazi mpagharaNorth Dezie
nhazi ọnọdụ8°20′0″N 13°50′0″E Dezie
Map

Ogige Ntụrụndụ Bénoué bụ ogige ntụrụndụ nke Cameroon na UNESCO họpụtara Biosphere Reserve.[1] Ọ dị 180,000 hectare (440,000 acres) n'ogo. Ogige ntụrụndụ ahụ nwere ihu dị obosara na Osimiri Bénoué, nke gbatịrị ihe karịrị 100 kilomita (62 mi), na-emepụta ókè ọwụwa anyanwụ.[2] Okporo ụzọ ọha na eze na-aga Tcholliré gafere akụkụ ugwu nke ogige ahụ. Mpaghara ọdịda anyanwụ bụ okporo ụzọ bụ isi jikọrọ obodo Garoua n'ebe ugwu, na Ngaoundéré n'ebe ndịda.[3] Enwere ike ịbanye n'ogige ntụrụndụ ahụ site n'ebe ugwu site na Ngaoundéré.[4]

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1932, e guzobere mpaghara ahụ dị ka Faunal Reserve. E mere ya ka ọ bụrụ Ogige Ntụrụndụ Mba na afọ 1968, ya na afọ 1981, ọ ghọrọ Ebe Nchekwa Biosphere.[3]

Ọdịdị ala[dezie | dezie ebe o si]

  Ogige Ntụrụndụ dị n'akụkụ ugwu ọwụwa anyanwụ nke Cameroon na Ngalaba Bénoué. Ọ dị na Bénoué savanna belt, mpaghara ọhịa savannah na-ekpo ọkụ n'etiti obodo Garoua dị n'ebe ugwu na Ngaoundéré dị n'etiti ndịda.[5] Osiri bụ isi bụ Osimiri Bénoué, nke gbatịrị ihe karịrị 100 km (62 mi), na-emepụta ókè ọwụwa anyanwụ.[2] Ogige ntụrụndụ ahụ dị site na 250 ruo 760 m (820 ruo 2,490 ) n'elu oke osimiri. Nnukwu nkume na-akọwa ugwu ndị dị elu, ebe ala dị larịị na ọhịa na-akọwakọta akụkụ ndị dị ala.[3] Ogige ịchụ nta asatọ, nke ruru 520,378 (1,285,880 acres), gbara ogige ahụ gburugburu ma e wezụga n'okporo ụzọ.[1]

Flora na anụmanụ[dezie | dezie ebe o si]

Hippopotamus n'ime ogige ntụrụndụ

Ebe obibi dị na Ogige Ntụrụndụ Bénoué bụ ala ahịhịa. Ọ na-agụnye ọtụtụ ụdị ọhịa Sudan dị ka Isoberlinia-nke jupụtara na ọhịa ndị ọzọ dị n'etiti ndịda, na mkpụmkpụ, ghere oghe, ala ahịhịa ahịhịhịa na-agwakọta n'ebe ugwu, oké ọhịa Anogeissus kpọrọ nkụ, oké ọhịa na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ na ahịhịrị ahịhọta n'akụkụ Bénoué na isi ya.

A na-ahụkwa enyí Africa, hyena nwere ntụpọ, waterbuck, warthog na enwe n'ogige ahụ. Nnukwu ungulates kachasị n'ogige ahụ bụ antelope dịka kob, western hartebeest, giant eland na waterbuck, yana buffalo Afrịka. Nanị ebe dị n'Africa ebe enwere ohere dị mma ile nnukwu eland, antelope kachasị ukwuu n'Africa, dị n'ime Ogige Ntụrụndụ Bénoué.[4] Nkịta ọhịa nke Afrịka nọ n'ime ogige ntụrụndụ, ọ bụ ezie na ọ bụghị ihe a na-ahụkarị ebe a karịa na ogige ntụ Faro.[6] A mara Ogige Ntụrụndụ Bénoué maka ebe obibi enyí mmiri ya.[2] Tinyere enyí mmiri, agụ iyi bụ ihe a na-ahụkarị n'osimiri.[3]

Kemgbe afọ 2005, a na-ewere ebe a na-echebe dị ka Ngalaba Nchekwa Ọdụm.[7] N'afọ 2011, e mere atụmatụ na ọnụ ọgụgụ ọdụm dị mmadụ 200 toro eto.[8][9]

Ogige Ntụrụndụ Bénoué bụ Ebe Nnụnụ Dị Mkpa (# CM007) na nyocha ndị na-adịbeghị anya na-achọpụta ụdị 306. N'oge ọkọchị, ájá ndị a na-ekpughe site na ọkwa na-agbanwe agbanwe nke Osimiri Bénoué na-enye ebe obibi maka plover na nnụnụ mmiri ndị ọzọ.[2] Ụdị ndị a na-ahụkarị gụnyere Adamawa turtle-dove, crocodile bird, red-throated bee-eater, red-winged grey warbler, stone partridge, na violet turaco.[10]

Ọnụ ọgụgụ ndị bi na ya[dezie | dezie ebe o si]

Ebe a na-ahụ ya
Ụlọ Benoue
Ụlọ ndị dị n'ime Ogige Ntụrụndụ Bénoué

Ihe ka ọtụtụ n'ime ndị bi n'ime ogige ahụ bụ ndị na-akwagharị akwagharị. E nwere usoro mmekọrịta mmadụ na ibe ya nke ndị na-eche ogige ntụrụndụ na ndị na-echekwa ihe na-emeso, na-arụ ọrụ dịka ndị nkụzi obodo na ndị omebe iwu.[1] Ọ dịkarịa ala otu ihe omume nke kleptoparasitism, izuru anụ site na igbu ọdụm, edere na Bénoué National Park.[11]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Anụ ọhịa nke Cameroon

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 Nchami (September 18, 2010). Putting the park in the hands of the people. Science in Africa. Archived from the original on 29 November 2010. Retrieved on 19 September 2010.
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 WILDLIFE NATIONAL PARKS. Consulate of the Republic of Cameroon - Sydney, Australia. Archived from the original on 18 February 2011. Retrieved on 19 September 2010.
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 BirdLife IBA Factsheet CM007 - Bénoué National Park. BirdLife International. Retrieved on 19 September 2010.
  4. 4.0 4.1 Hudgens (2003). The rough guide to West Africa. Rough Guides. ISBN 978-1-84353-118-0. 
  5. (1990) Antelopes : global survey and regional action plans. Union internationale pour la conservation de la nature et de ses ressources. Antelope Specialist Group, IUCN. ISBN 978-2-8317-0016-8. Retrieved on 19 September 2010. 
  6. Woodroffe (1997). The African wild dog: status survey and conservation action plan. IUCN/SSC Candid Specialist Group, 20–22. ISBN 978-2-8317-0418-0. 
  7. IUCN Cat Specialist Group (2006). Conservation Strategy for the Lion West and Central Africa. Yaounde, Cameroon: IUCN. 
  8. Croes, B.M., Funston, P.J., Rasmussen, G., Buij, R., Saleh, A., Tumenta, P.N. and De Iongh, H.H. (2011). "The impact of trophy hunting on lions (Panthera leo) and other large carnivores in the Bénoué Complex, northern Cameroon". Biological Conservation 144 (12): 3064–3072. DOI:10.1016/j.biocon.2011.09.013. 
  9. Schoe (2009). "Humans displacing lions and stealing their food in Bénoué National Park, North Cameroon". African Journal of Ecology 47 (3): 445–447. DOI:10.1111/j.1365-2028.2008.00975.x. 
  10. Bird Watching in Cameroon. Archived from the original on 19 September 2010. Retrieved on 19 September 2010.
  11. Walker. "Lions in Cameroon are having their kills stolen from under their noses by hungry villagers", BBC, 2009. Retrieved on 19 September 2010.

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Mayakaa, T. B. (2002). "Wildlife Co-Management in the Benoue National Park-Complex, Cameroon: A Bumpy Road to Institutional Development". World Development 30 (11): 2001–2016. DOI:10.1016/s0305-750x(02)00111-0. 
  • Mayakaa, T. B. (2004). "A population dynamics model for the management of Buffon's kob (Kobus kob kob) in the Bénoué National Park Complex, Cameroon". Ecological Modelling 176 (1−2): 135–153. DOI:10.1016/j.ecolmodel.2003.09.038. 
  • Stark, M. A. (1986). "Relationship between fire and basal scarring on Afzelia africana in Benoue National Park". Cameroon African Journal of Ecology 24 (4): 263–271. DOI:10.1111/j.1365-2028.1986.tb00370.x. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]