Balla Moussa Keïta

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Balla Moussa Keïta
Mmádu
ụdịekerenwoke, nwanyị Dezie
mba o sịMali Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1934 Dezie
Ebe ọmụmụSégou Region Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya6 Maachị 2001 Dezie
Ebe ọ nwụrụBamako Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench language Dezie
Ọrụ ọ na-arụomee Dezie

Balla Moussa Keïta (1934 Machị 6, 2001) bụ onye Mali na-eme ihe nkiri na onye na-eme ọchị, na onye ọsụ ụzọ na-eme sinima n'Ebe Ọdịda Anyanwụ Afrịka nke a maara nke ọma na West (karịsịa France). A mụrụ ya na mpaghara Ségou nke Mali dịka nwa eze ọdịnala nke usoro ndị eze Keita, ọ bụ onye na-emepụta redio na mbụ. O mechara gbanwee ime ihe nkiri ma mee ọtụtụ ihe nkiri site n'aka ndị nduzi Mali ama ama dịka Cheick Oumar Sissoko, Souleymane Cissé na Abdoulaye Ascofaré. Otu n'ime ọrụ ya ndị a na-akatọ bụ nke eze agbụrụ Rouma Boll na Yeelen na dịka Mambi na Guimba, un tyrant, une époque. Ọ natara ihe nrite Best Male Interpretation na FESPACO maka ọrụ ya na ihe nkiri Guinea Séré, le témoin .

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Mmalite ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Balla Moussa Keïta na Nango, Mali, obere obodo dị ihe dịka kilomita 40 site na Ségou n'afọ 1934. E zigara ya n'ụlọ akwụkwọ na Ségou mgbe ọ dị afọ asatọ, agụmakwụkwọ Keïta kwụsịrị mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ praịmarị mgbe ọ laghachiri n'ụlọ iji nyere ndị mụrụ ya aka n'ọrụ ugbo. Mgbe nna ya nwụrụ, Keïta kwagara Bamako ịchọ ọrụ. Keïta rụrụ ọrụ na mbụ dịka onye na-ere ahịa, na-azụta azụ na osikapa n'aka Mopti na Dioro ma na-ere ha na Bamako.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1960, o jisiri ike nweta ọrụ na National Theater (n'oge ahụ n'okpuru Haut Commissariat à la jeunesse - High Commission for Youth). N'okpuru nkwado nke Commissariat, Keïta dekọrọ mgbasa ozi redio mbụ ya maka redio Mali n'afọ 1967. Na mbido, Keïta dekọrọ ndụmọdụ dị mkpirikpi banyere ọkụ ọhịa na omume nke ndị ọkwọ ụgbọala. Nke a mechara duga na mmemme kwa izu "Prévention et Circulation routière (Prevention and Road Traffic). Keïta si otú a ghọọ olu a ma ama na redio, a makwaara ya dịka "Balla Moussa". O nyere ọtụtụ ihe ngosi redio na akụkọ n'oge a. Ndị otu gọọmentị dịka AMP (Agence malienne de publicité) na ANIM (Agence nationale d'information du Mali) jiri nkà olu ya mee ihe.

N'afọ 1965, Keïta gara People's Republic of China na otu ndị Mali iji mepụta ihe nkiri atọ nke echiche ndị otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Bambara. Omume ahụ were ọnwa ise, mana o nyere Keïta nghọta bara uru banyere ime ihe nkiri. Ọ rụrụ ọrụ na ihe nkiri mbụ ya Den Muso, nke Souleymane Cissé duziri, malite n'afọ 1970. Ọ gara n'ihu na-eme ihe nkiri n'ọtụtụ ihe nkiri a na-akatọ, ma soro ọtụtụ ndị nduzi Mali a ma ama rụọ ọrụ, na ọtụtụ ndị ọzọ na-eme fim n'Africa.

Keïta kụzikwaara na Institut national des arts (National Institute of the Arts) nke Mali. E nyere ya ihe nrite Best Male Interpretation Award na FESPACO maka ọrụ ya na ihe nkiri Guinea Séré, le témoin n'afọ 1991.

Ọnwụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ nwụrụ na Bamako n'afọ 2001 site na emphysema nke akpa ume n'akụkụ ụfọdụ n'ihi na ọ na-ese siga ogologo oge, ụmụ iri fọdụrụ ya.

Ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

  • 1975 : Den Muso, nke Souleymane Cissé
  • 1978 : Baara, nke Souleymane Cissé
  • 1982 : Finyè, nke Souleymane Cissé
  • 1987 : Yeelen, nke Souleymane Cissé
  • 1987 : Desebagato, nke Emmanuel Sanon dere
  • 1989 : Finzan, nke Cheick Oumar Sissoko dere
  • 1990 : Séré, onye akaebe, nke Mohamed Dansogo Camara dere
  • 1991 : Ta Dona, nke Adama Drabo dere
  • 1991 : Céline au Mali, nke Monique Crouillère dere
  • 1993 : Tiefing, nke Djibril Kouyaté
  • 1994 : L'Enfant Noir, nke Laurent Chevallier dere
  • 1995 : Guimba, a tyrant, une époque, nke Cheick Oumar Sissoko dere
  • 1995 : Waati, nke Souleymane Cissé
  • 1996 : Macadam Tribu, nke José Zeka Laplaine dere
  • 1997 : Faraw, une Mère des Sables, nke Abdoulaye Ascofaré dere
  • 1999 : La Genèse, nke Cheick Oumar Sissoko dere
  • 2000 : George Washington, nke David Gordon Green dere

Edemsibịa[dezie | dezie ebe o si]

  • Peeji otuto a raara nye Balla Moussa Keïta (n'asụsụ French)

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]