Basaa language

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

  Basaa (A na-akpọkwa Bassa, Basa, Bissa), ma ọ bụ Mbene, bụ asụsụ Bantu nke ndị Basaa nọ na obodo Cameroon na asụ. Ihe dị ka mmadụ puku narị atọ na-asụ ya na mpaghara etiti na mpaghara Littoral.

Maho (2009) depụtara n'ebe ugwu na ndịda Kogo dị ka olumba.

Ndabere na Mmalite[dezie | dezie ebe o si]

Mmadụ narị puku abuo na iri atọ na-asụ asụsụ Basaa. Ha bi na Nyong-et-Kelle (Mpaghara Etiti) na Sanaga Maritime (ma e wezụga obodo Edéa, nke nwere ọtụtụ ndị Bakoko) na ọtụtụ n'ime obodo Nkam (Mpaghara Littoral). N'akụkụ ọdịda anyanwụ na n'ebe ugwu nke ngalaba a, a na-asụ asụsụ Basaa: Yabasi na obodo Yabassi, Diɓuum na obodo Nkondjok (Diboum Canton), n'ebe ndịda Ndemli na Dimbamban.

N'otu aka ahụ, a na-asụ Basaa Baduala na Ngalaba Wouri ( Mpaghara Littoral), Douala na agbanwe mpaghara ọdịnala Basaa A na-ahụkwa Basaa na Ngalaba Oké Osimiri (obodo Bipindi, Mpaghara Ndịda).

A na-asụ Hijuk naanị na nkeji iri na ise nke Niki na obodo Batanga, na Yangben Canton (Ch. Paulian (1980)) site na mmadụ 400. Hijuk bụ olumba Basaa, n'agbanyeghị ọnọdụ ala ya na ndịda ọwụwa anyanwụ nke Bokito arrondissement (Mbam-et-Inoubou department, Central Region).[1]

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Udaume[dezie | dezie ebe o si]

N'ihu Nlaghachi
N'akụkụ i iː u uː
N'etiti etiti e eː o oː
Mepee n'etiti ɛ ɛː ɔ ɔː
Emeghe a aː

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

Akụkụ abụọ Coronal Palatal Velar Akpụkpọ ahụ
Kwụsị p t c ɟ k kʷ ɡʷ
Implosive ɓ
Ihe na-esiri ike s x
Ụgbọ imi m n ɲ ŋ ŋʷ
Ebe a kwụsịrị tupu oge eruo ᵐb ⁿd ᶮɟ ᵑɡ
Akụkụ l
Ihe atụ j w
  • Mgbe ọ bụghị mgbọrọgwụ mbụ ma ọ bụghị mgbe nkwụsịtụ gasịrị, a na-achọpụta nkwụsịtụ na-enweghị olu //p t k// dị ka nkwụsịtụ a na-ekwupụta ma ọ bụ fricatives a na-ekwu okwu.

Ụda[dezie | dezie ebe o si]

Basaa na-eji ụda onu anọ eme ihe: elu, ala, elu na ala (na-ada) na ala na elu (na-ebili).

Akwụkwọ Edemede[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ ahụ na-eji mkpụrụ edemede nke Latin, na mgbakwunye nke mkpụrụ edemede Ɓɓ, Ɛɛ, Ŋŋ, Ɔɔ, iri multigraphs, yana ụda olu siri ike, nke dị nro, na nke gbara gburugburu:[2]

Isi obodo Obere
A a
B b
Ọ bụ ndị na-eme ihe ike ɓ
C c
D d
E na
Ɛ Ọ bụ
F f
G g
GW gw
H h
HY hy
M i
J j
K k
KW kw
L l
M m
MB mb
N n
NJ nj
NY ny
ND nd
Ŋ ŋ
ŊG Gọsi
ŊGW ŋgw
ŊW ŋw
O o
Ọ bụ Ọ bụ n'afọ
P p
R r
S s
T t
U u
V v
W w
Y na

Enwere ike iji akara Macron na caron diacritics were gosi ihe maka akara ụda na ọrụ ntụaka, dịka ọmụmaatụ akwụkwọ ọkọwa okwu nke Pierre Emmanuel Njock.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. (2012) in Binam Bikoi: Atlas linguistique du Cameroun (ALCAM), Atlas linguistique de l'Afrique centrale (ALAC) (in fr). Yaoundé: CERDOTOLA. ISBN 9789956796069. 
  2. Hartell (1993). Alphabets of Africa. Dakar, Senegal: Regional Office for Education in Africa, Summer Institute of Linguistics, Unesco-Dakar Regional Office, 66. ISBN 9290910203. OCLC 35148690. 

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Narrow Bantu languages