Batile Alake

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

[1]Batile ma ọ bụ Batili Alake (nwụrụ n'afọ 2013) bụ onye a ma ama na-agụ egwu wakawaka Yoruba.[2]

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Batile Alake na ijebu igbo, Ogun Steeti..Alhaja Batile Alake nwụrụ n'afọ 2013, dị ihe dị ka afọ iri asaa na asatọ.A maghị kpọmkwem afọ ole ọ dị. [3]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Alake mere ụdị ndị Alakụba, nke Yoruba bụrụ ihe a ma ama site n'ịkpọ egwu na oriri na ọṅụṅụ na Yorubaland dum, ọ bụkwa onye mbụ na-agụ egwu waka na-edekọ abọm. [4] na-arụsi ọrụ ike n'afọ ndị 1950 na 1960. [1]Ọ bụ otu n'ime ụmụ nwanyị na-agụ egwú n'ụdị waka bụ ndị a ma ama n'etiti afọ 1960 na 1980. Ndị a gụnyere Olawunmi Adetoun, Decency Oladunni, Adebukola Ajao Oru, Foyeke 'Ajangila' Ayoka, Ayinke Elebolo, Aduke Ehinfunjowo, Hairat Isawu, Salawa Abeni, na Adijat Alaraagbo.

Ọ bụrụ abụ n'ụdị abụ nke sitere na rara, ụdị a na-echekarị maka ụmụ nwanyị na ọdịnala Yoruba. Site na ụda olu na ụda olu, ya na ndị ọzọ na-eme waka nwere ihe ịga nke ọma n'ịgbanwe ọnọdụ abụ ahụ ka ọ bụrụ egwu azụmahịa, na-eji ohere nke ụlọ ọrụ ndekọ nyere. Ọ bụ ezie na a na-eto ndị na-eto eto na-agụ egwú dị ka Salawa Abeni maka ihe ọhụrụ waka n'ihe gbasara ụda ngwa ngwa na nkọwa mmekọrịta mmadụ na ibe ya, Alake nọgidere bụrụ onye a na-apụghị imeri emeri n'usoro nke ụdị ya.

Ịdị nso na ọdịnala rara karịa ndị na-eto eto ya mekwara ka egwu ya nwee ezi mmetụta, n'echiche na ọ gosipụtara okwu sara mbara. O nwere ike iji dochie okwu ma ọ bụ ahịrịokwu dabara n'oge ahụ. N'otu oge ahụ, ọ alaghị azụ iji wepụ ezigbo okwu ma ọ bụ nke ochie ma ọ bụrụ na ime nke a ga-eme ka nsonaazụ ụda nke mmegharị ahụ nke okwu ahụ mere.

N'ịbụ onye a ma ama n'ihe gbasara ndekọ egwu azụmahịa nke 1970s, Alake wepụtakwara abụ ndị na-agafe dị ka "abụ otuto", raara nye ndị na-azụ ahịa ma ọ bụ ndị na-azụ ahịa bụ ndị mere otu ihu ọma. Ma ọ bụ ọzọ maka ya.Otú ọ dị, nke a abụghị akụkụ dị mkpa nke ọrụ ya.Mgbe e mesịrị na 1980s ọ gbanwekwara akụkụ nke ụdị ya site n'iwepụta ụda ụda atọ nke ndị na-ege ntị ntorobịa na-ele anya na egwu maka egwu dabara adaba maka ịgba egwu. [citation needed]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Shepherd (1994). Continuum encyclopedia of popular music of the world, Volumes 3-7. Continuum, 165. ISBN 0-8264-7436-5. 
  2. Bianchi (1994). The notion of "religion" in comparative research: selected proceedings of. L'ERMA di BRETSCHNEIDER, 181. ISBN 88-7062-852-3. 
  3. Abiodun Onafuye/Abeokuta, "Waka Creator, Batili Alake, Dies" PM News Nigeria (August 10, 2013).
  4. Waterman (1990). Jùjú: a social history and ethnography of an African popular music. University of Chicago Press, 246. ISBN 0-226-87465-6.