Beboid languages

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Beboid languages
language family
obere ụdị nkeSouthern Bantoid Dezie

 

Asụsụ Beboid bụ otu n'ime ọtụtụ asụsụ a na-asụ na ndịda ọdịda anyanwụ Cameroon, ọ bụ ezie na a na- asụ asụsụ abụọ (Bukwen na Mashi) n'ókèala Naịjirịa. Enwere ike ọbụrụ na enweghị ihe njikọ ha ọnụ. Asụsụ Beboid nke Ọwụwa Anyanwụ nwere ike ịbụ ndị nwere njikọ chiri anya na Tivoid na Momo, ọ bụ ezie na ụfọdụ n'ime ndị otu Beboid dị n'Ebe Ọdịda Anyanwụ pụrụ ịdị nso na Ekoid na Bantu.

Nchọpụta gara aga gụnyere ọmụmụ nke klas aha na asụsụ Beboid dịka Jean-Marie Hombert (1980), Larry Hyman (1980, 1981), edemede nke Richards (1991) gbasara phonology nke asụsụ Beboide atọ dị n'ebe ọwụwa anyanwụ (Noni, Ncane na Nsari), Lux (2003) na Noni lexicon na Cox (2005) ngalaba phonology nke Kemezung.

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Akụkọ nyocha SIL International nkọwa zuru ezu banyere Owụwa anyanwu na Odida anyanwụ Beboid (Brye & Brye 2002, 2004; Hamm et al. 2002) na Hamm (2002) bụ nchịkọta dị mkpirikpi nke otu ahụ n'ozuzu ya.

Owụwa anyanwụ Beboid bụ ihe gụzoro ana ahụ anya; ndị na-ekwu okwu na-amata mmekọrịta dị n'etiti asụsụ ha, nkesa ha bụ nsonaazụ nke mmegharị ndị mmadụ na-adịbeghị anya na asụsụ ha yiri, ha dịkwa nso na asụsụ Bantu. Okwu "Beboid" na-ezo aka mgbe ụfọdụ na otu a. Odịda anyanwụ Beboid, n'aka nke ọzọ, bụ mpaghara mpaghara kama ịbụ otu mkpụrụ ndụ ihe nketa: ụfọdụ yiri ka ha dị nso na asụsụ Grassfields, ọ dịghịkwa ihe dị ukwuu iji jikọta ha ọnụ, ọ bụ ezie na nke a nwere ike ịbụ n'ihi enweghị data (Good 2009, Di Carlo & Good 2012). A na-akpọkwa ha "Yemne-Kimbi" mgbe a na-akpọ otu ọwụwa anyanwụ "Beboid" (Di Carlo & Good 2012).

Beboid nke Ọwụwa Anyanwụ
Cung, Bebe Kemzung, Naki, Saarińoni (Ncane-Mungong-Noone), Fio, Mbuk
Ọdịda Anyanwụ Beboid (Yemne-Kimbi)
Fang
Koshin
Mundabli na Buu
Mungbam na Missong
Mbu (Ajumbu) na Lung

A na-asụkwa ya n'ógbè Bikya (Furu), otu n'ime asụsụ Furu, na Kung, otu n'etiti asụsụ Ring.

Aha na ebe (Naịjirịa)[dezie | dezie ebe o si]

N'okpuru ebe a ka edepụtara aha asụsụ, ọnụ ọgụgụ mmadụ, na ebe (na Naịjirịa naanị) site na Blench (2019).[1]

Asụsụ Ndị ọkà okwu Ebe ndị a nọ
Naki otu obodo (Belogo = Tosso 2) na Naijiria; 3000 na Cameroon (1976) Taraba State, ca. 6°57N, 10°13E, Furu-Awa na mpaghara ndị ọzọ na Cameroon
Bukwen Taraba Steeti, nso Takum
Mashi otu obodo Taraba Steeti, nso Takum

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  1. Blench (2019). An Atlas of Nigerian Languages, 4th, Cambridge: Kay Williamson Educational Foundation.