Bhekiziziwe Peterson

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Bhekiziziwe Peterson
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
Aha enyereBhekizizwe Dezie
aha ezinụlọ yaPeterson Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya7 Eprel 1961 Dezie
Ebe ọmụmụAlexandra Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya15 Jụn 2021 Dezie
Ụdị ọnwụeke na-akpata Dezie
ihe kpatara ọnwụCOVID-19 Dezie
Ọrụ ọ na-arụacademic, university teacher, onye nhazi ederede Dezie
onye were ọrụUniversity of the Witwatersrand Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of the Witwatersrand, University of York Dezie
Ihe nriteMember of the Academy of Science of South Africa Dezie

Bhekizizwe Peterson (7 Eprel 1961 - 15 June 2021) bụ onye ama ama ama ama ama ama ama amụrụ na Alexandra Township na Johannesburg, South Africa. [1] [2] [3] [4] [5] Ruo mgbe ọ nwụrụ, ọ bụ Prọfesọ nke akwụkwọ edemede Africa na Mahadum Witwatersrand . [6] [7] Peterson bụkwa onye odee na onye na-emepụta ihe nkiri ama ama n'ụwa niile. O mebere ndị obodo na Large, onye ojii nwere ma na-achịkwa South Africa ọrụ zuru oke nke Film & Television mmepụta ụlọ ọrụ. [8] Ya na onye na-eme ihe nkiri Ramadan Suleman mebere ndị Native at Large. [1] [9]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Peterson malitere ọrụ agụmakwụkwọ ya dị ka onye nkuzi Junior na Mahadum Witwatersrand na 1988, wee gaa n'ihu n'ọkwa ruo Prọfesọ zuru oke (2012 - 2021). Peterson jereburu ozi dị ka onye isi nke Ngalaba Agụmakwụkwọ Africa ugboro abụọ. O nwetara akara ugo mmụta na Mahadum Witwatersrand (BA na PhD), Mahadum York (MA).

Ọchịchị na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Peterson bụ onye isi na-eme ihe nkiri nke klaasị ọrụ. A maara ya maka ịbụ onye ndụmọdụ na-emesapụ aka nye ndị isi ojii South Africa. [10] Ọchịchọ na-adịghị akwụsị akwụsị n'uru nke ụdị ihe ọmụma omenala ndị a kpagburu onwe ya na South Africa na mba Africa ka ukwuu mere ka a mata nyocha nke agụmakwụkwọ ya. [11] [12] Ọ gbasara mpaghara dịka omenala ndị ntorobịa, ụdị egwu a ma ama, nka a na-ahụ anya, akụkọ ọgụgụ isi ojii, na akụkọ ndụ mmadụ. N'oge na-adịbeghị anya, ọ jere ozi dị ka onye isi otu onye nyocha nke mba ụwa a na-akpọ Narrative Inquiry for Social Transformation (NEST). E wezụga onyinye ya na agụm akwụkwọ agụmagụ, Peterson, jikwa ihe nkiri mee ihe dị ka onye na-eme ihe nkiri maka itinye aka na mmekọrịta ọha na eze na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ala nna ya, South Africa.

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Peterson nwụrụ na 16 June 2021 mgbe ọ dị afọ 60 site na COVID-19. [13] [14] Ọ nwekwara nwunye ya Pat, na ụmụ abụọ, Neo na Khanyi.onye na-eme ihe nkiri maka itinye aka na mmekọrịta ọha na eze na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke

Akwụkwọ ndị ahọpụtara[dezie | dezie ebe o si]

Otu onye dere[dezie | dezie ebe o si]

Ndị eze, ndị ozi ala ọzọ na ndị ọgụgụ isi nke Africa: Ụlọ ihe nkiri Africa na Mwepu nke Colonial Marginality (Wits University Press/Africa World Press, 2000) [15]

Ejikọtara ya akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Iberibe na Anyanwụ: Ederede uri na arụmọrụ, ya na Benjy Francis na Essop Patel (Afrika Cultural Center, 1985)

Iwu okike: Akwụkwọ ndetu na egwuregwu ime obodo, ya na Benjy Francis (Centre Cultural Africa, 1990)

Akwụkwọ ozi ịhụnanya Zulu, ya na Ramadan Suleman (Wits University Press, 2000) [16]

Ndụ nwa amaala Sol Plaatje na South Africa: gara aga na ugbu a, ya na Janet Remmington na Brian Willan (Wits University Press, 2016) [17]

Akwụkwọ akụkọ Pụrụ Iche[dezie | dezie ebe o si]

Es'kia Mphahlele: Onye nkuzi na onye ndụmọdụ, mbipụta pụrụ iche nke Bekee na Africa, 32 (2) Ọgọst 2011 (ya na Anette Horn deziri ya)

Ederede, Ụdị na Nkwughachi nke ibi na n'ofe Shadows nke Apartheid, mbipụta pụrụ iche nke Journal of African Literature Association, 10 (1), 2016

Akwụkwọ akụkọ dị n'Africa, mbipụta pụrụ iche nke Social Dynamics, 45 (3), 2019 (ya na Jill Bradbury jikọtara ya)

Ọrụ okike[dezie | dezie ebe o si]

Ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndị nzuzu (1997, onye edemede, onye mmepụta)
  • Akwụkwọ ozi Zulu (2004, onye edemede, onye na-emekọ ihe)
  • Ikike nke ngafe (2015, onye mmepụta)
  • Ihe ọhụrụ nke owu ọmụma (2017, onye mmepụta)

Akwụkwọ akụkọ[dezie | dezie ebe o si]

Peterson bụkwa onye odee na onye na-emepụta ihe nkiri ama ama n'ụwa niile. O mebere ndị obodo na Large, onye ojii nwere ma na-achịkwa South Africa ọrụ zuru oke nke Film

  • Amụrụ na mgba (2004, onye mmepụta)
  • Zwelidumile (2010, onye edemede, onye mmepụta)
  • Agha maka Johannesburg (2010, onye edemede, onye mmepụta)
  • Ndị na-egwuputa ihe na-agbapụ (2014, onye na-emepụta ndụmọdụ)
  • N'ụzọ ọ bụla dị mkpa (2019, onye edemede, onye mmepụta)

[18]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Kupe (18 June 2021). TRIBUTE: Bhekizizwe Peterson: A humble intellectual who quietly advanced our humanity (en). Daily Maverick. Retrieved on 4 July 2021.
  2. Hofmeyr (24 June 2021). An intellectual love letter to Bhekizizwe Peterson, a South African literary giant (en). The Conversation. Retrieved on 4 July 2021.
  3. The life & times of Prof Bhekizizwe Peterson. (en-ZA). 702. Retrieved on 4 July 2021.
  4. Gqola (25 June 2021). Long Read | Bheki Peterson and the art of hopeful futures. New Frame. Archived from the original on 3 July 2021. Retrieved on 4 July 2021.
  5. CHRIS THURMAN: Remembering celebrated artists and history in an age of loss (en-ZA). BusinessLIVE. Retrieved on 4 July 2021.
  6. 2021-06 - Wits mourns the passing of Professor Bhekizizwe Peterson - Wits University. www.wits.ac.za. Retrieved on 4 July 2021.
  7. Bhekizizwe Peterson. scholar.google.co.za. Retrieved on 4 July 2021.
  8. Home (en-ZA). Natives at Large. Retrieved on 4 July 2021.
  9. Moyer-Duncan (2014). "New Directions, No Audiences: Independent Black Filmmaking in Post-Apartheid South Africa". Critical Interventions: Journal of African Art History and Visual Culture 5 (1): 64–80. DOI:10.1080/19301944.2011.10781401. 
  10. Peterson (2 January 2021). "A love letter to those who passed on and those still tasked with creating a better future for all". Safundi 22 (1): 23–25. DOI:10.1080/17533171.2020.1823741. ISSN 1753-3171. 
  11. Bheki Peterson: Pursuing radical epistemological thought with an understated erudition (en-ZA). The Mail & Guardian (25 June 2021). Retrieved on 4 July 2021.
  12. (25 June 2012) "Dignity, memory and the future under siege: Reconciliation and nation- building in post- apartheid South Africa", The New Violent Cartography (in en). Routledge, 228–247. DOI:10.4324/9780203124383-21. ISBN 978-0-203-12438-3. 
  13. https://twitter.com/writersguild_sa/status/1405189556975161353
  14. "Bhekizizwe Peterson, South African Literary Giant, Passes on at 60", brittle paper, 2021-07-01. Retrieved on 2022-01-11.
  15. Peterson (2000). Monarchs, Missionaries & African Intellectuals: African Theater and the Unmaking of Colonial Marginality (in en). Africa World Press. ISBN 978-0-86543-839-2. 
  16. Peterson (2009). Zulu Love Letter: A Screenplay (in en). Wits University Press. ISBN 978-1-86814-496-9. 
  17. Sol Plaatje's Native Life in South Africa (en-US). NYU Press. Retrieved on 4 July 2021.
  18. Bhekizizwe Peterson. IMDb. Retrieved on 4 July 2021.