Jump to content

Boli (fetish)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

A boli (ọtụtụ: boliw ) bụ fetish nke Bambara ma ọ bụ Malinké nke Mal

Boli, musée du Quai Branly

Ojiji na omenala[dezie | dezie ebe o si]

Boli nwere ike ịbụ zoomorphic (karịsịa buffalo ma ọ bụ zebu) ma ọ bụ egwuregwu mgbe ụfọdụ anthropomorphic .  Ndị bi na Mali bụ ndị na-eme ihe a na-akpọ òtù bamanaya, ya bụ, ndị na-etinye aka n'àjà nke ụmụ anụmanụ na boliw na ndị na-e agha okwu na ndụ mgbe a nwụsịrị site na ndị na-  agba mmasị na-ekwu na ha bụ Bamana [1]

N'okpukpe Mandingo, boli bụ ihe a na-ekwu "ebubo", ya bụ na site na anwansi ya, ọ na-enwe ike ịrụzu ihe ndị pụrụ iche, dị ka igbu mmadụ, ịkọ ọdịnihu, iji nweta mmadụ, wdg. boli, nke nwekwara ike mebere mmadụ ma ọ bụ anụmanụ placenta, ụrọ, anụ ahụ, akpụkpọ, wdg, bụ n'onwe ya akara nke placenta. [2]

A na-ewere ya dị ka ihe dị ndụ ma nwee n'ime ya isi nke nwere ike ịbụ nkume, ígwè ma ọ bụ ihe ọ bụla ọzọ. Nucleus a ma ọ bụ "ọka" na-anọchi anya ike dị mkpa. Ka ọbara boli ga-enweta, otú ahụ ka a ga-esi 'ebubo' ya na nyama (ike dị mkpa). [3]

Izu konos[dezie | dezie ebe o si]

N'akwụkwọ ya "L'Afrique fantôme" (The Phantom Africa), ọkà mmụta ndị bụ Michel Leiris na-akọ njem njem ya n'etiti Africa, site na-ama egwuregwu ruo n'ebe ọmụmụ, n'etiti 1931 na  1933. Ndị ọkà mkparị iri na abụọ n'okpuru nduzi nke Marcel Griaule mebere njem a aha ya bụ ozi Dakar-Djibouti.  Ebumnobi ya bụ ethnographic na àgwà na-agafe n'ụzọ bụ isi nke datakọta, n'aha nke Trocadéro Museum, ihe nke omenala Africa tupu colonialism ebibie ya.  Leiris na- LED n'akwụkwọ ndetu ya ụzọ ndị na-adịghị mma e ji eme ihe ndị a na-achọsi ike.  Otu n'ime ihe nkiri a ma ama bụ izu ohi nke konos .  N'iji ndị, nhịahụ, nhụsianya na egwu nke mmegwara sitere n'aka ụmụaka colonial, na-enye ọrụ na-akpa ọchị na mgbe ụfọdụ na-ezu ohi ozi, ndị ọkà ethnologists na-ejide ọtụtụ konos site na ụfọdụ obodo.  Bambara, nokpuru egwu na-eju anya nke ndi bi na ya.  Izu ohi ndị a na-aghọ ihe omume dị oke egwu n'anya ndị Bambaras na n'okwu nke Leiris, m "ịkwata ihe" na "oke".  Ọ na-eme onwe ya na ndị otu ya dị ka "ndị eze ike ma ọ bụ ndị dị ike na ndị na-anụ ọkụ n'obi [4] [5]

A ga- መሪ konos ndị a na-aga n'ihu na ebe ngosi nka nke Trocadéro, na Museum of Mankind, na Neuchâtel ethnography museum, n'etiti "otu ihe ihe osise nke Museum of Mankind" na New York Museum nakwa na Quai  Branly enyo nka [4]

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Jean-Paul Colleyn, Images, signes, fétiches. À propos de l’art bamana (Mali)
  2. Youssouf Cissé, The Dwarfs and the origin of the Hunting boli of the Malinke (Mali)
  3. Youssouf Cissé, La confrérie des chasseurs Malinké et Bambara: mythes, rites et récits initiatiques, Editions Nouvelles du Sud, 1994
  4. 4.0 4.1 Etiembre. L'Homme qui déroba le kono en poursuivant un rêve d'Afrique. Michel Leiris.. agoras.typepad.fr. Retrieved on 2023-10-22. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":0" defined multiple times with different content
  5. Leiris (2008). L' Afrique fantôme, Nachdr., Collection Tel, Paris: Gallimard. ISBN 978-2-07-071188-8. 

Akwụkwọ akụkọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Graham Harvey, Akwụkwọ Handbook of Contemporary Animism, 2014, p.233.