Bua languages

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Asụsụ Bua bụ obere obere mkpokọta Mbum–Day nke asụsụ Savanna nke ihe na-erughị mmadụ 30,000 na-asụ na ndịda Chad na mpaghara gbatịpụrụ n'etiti Osimiri Chari na Guéra Massif. Akpọrọ ha "G13" na atụmatụ asụsụ Adamawa nke Joseph Greenberg. Ha bụ ndị ezinaụlọ Niger–Congo n'ikpeazụ, ma nwee mmetụta dị ukwuu na Laal.

Asụsụ Bua enweela mmekọrịta dị ukwuu na asụsụ Chadic.

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ Bua gụnyere:

  • Asụsụ Bua (ndị na-asụ 7,708 na 1993), n'ebe ugwu nke Osimiri Chari gburugburu Korbol na Gabil (nke a gụrụ aha otu ahụ); na Fanian nwere nghọta.
  • Fanian, ma ọ bụ Mana, ma ọ ọ bụ Kobe (> 1,100 ndị na-ekwu okwu na 1997), n'obodo nta Mouraye, Sengué, Malakonjo, Rim, Sisi, Karo n'ebe ọdịda anyanwụ nke Lake Iro.
  • Niellim ma ọ bụ Lua (ndị na-asụ 5,157 na 1993), a na-asụrụ ya gburugburu Niellim na Niou n'akụkụ Osimiri Chari n'ebe ugwu Sarh (gụnyere asụsụ Chini)
  • Tunia (2,255 ndị na-asụ na 1993), gburugburu Sarh (gụnyere asụsụ Perim)
  • Noy ma ọ bụ Loo (ndị ọkà okwu 36 na 1993), a na-asụ na Bedaya, Balimba, Djoli, Koumra, na Koumogo n'ebe ndịda Sarh. Ọ fọrọ nke nta ka ọ kwụsị.
  • Asụsụ Gula:
    • Gula Iro ma ọ bụ Kulaal (3,500 ọkà okwu na 1991), gburugburu Lake Iro.
    • Zan Gula (4,000 ndị na-ekwu okwu na 1997), gburugburu Zan na Chinguil.
    • Bon Gula (> ndị ọkà okwu 1,200 na 1997), n'obodo nta Bon na Ibir.
  • Koke (600 ọkà okwu na 1993), gburugburu Daguela
  • Bolgo (1,800 ndị na-ekwu okwu na 1993), nso Melfi, na Koya, Boli, Gagne, na Bedi.

Onye mbụ hụrụ myirịta dị n'etiti Bua na Niellim nke e bipụtara bụ Gustav Nachtigal, na 1889. Maurice Gaudefroy-Demombynes gbakwunyere Tunia na "Mana" (ikekwe aha ọzọ maka Fanian) na 1907, na-etolite "Groupe Boa". Johannes Lukas (1937) kọwara n'otu aka ahụ "Bua-Gruppe" nke nwere Bua, Niellim, na Koke, na na nhazi nke Joseph Greenberg nke 1963 The Languages ​​of Africa, a na-etinye asụsụ atọ ahụ ọnụ na subphylum Adamawa dịka otu akpọrọ Adamawa-13. . Mgbe e mesịrị, Pairault (1965, 1969) gbakwunyere asụsụ Gula ndị ọzọ dị n'ebe ugwu, Fanian, Koke, na Bolgo, na-enye ohere Samarin (1971) kọwapụta kpọmkwem ndị otu asụsụ Bua/Adamawa-13 dị ugbu a. Palayer mechara tinye Noy.

Ndepụta zuru ezu nke asụsụ Bua sitere na Boyeldieu, et al. (2018: 55-56) ka enyere n'okpuru.

Language Alternate names Self-designation Locations Number of speakers
Lua Niellim, Nielim luāà Niellim, Niou, Sarh 5,000
Cini ci᷅nī Niellim extinct
Tun Tounia, Tunya tǔn Sarh 2,000
Perim pèrìm surroundings of Niellim extinct
Lɔɔ Noy lɔ́ɔ̄ Bédaya, Djoli, Balimba, Koumogo Koumra extinct
Kulaal Goula d’Iro, Gula Iro glossonym: kùláál Masidjanga, Boum Kabir, Tiéou, Tiolé Kabir 3,500
Bon Gula (Goula de Bon) Eeni Bon, Ibir 1,200
Zan Gula (Goula de Zan) Moraj glossonym: More or Morre [mɔrrɛ] Zan, Chinguil 3,200
Ɓa Boua, Boa, Bua ɓà Korbol, Lagouaye, Nyamko, Tigli, Tim, Bar, Sakre Deleb, Malbom, Ladon and, more to the North, an isolated group in Gabil 8,000
Korom/Kawãwãy Bar, Sarabara, Sakré Deleb, Tilé Nougar 60
Fanya Fanian fãỹa Karo, Ataway, Tilé Nougar, Timan, Sisi, Rim 1,000
Tereu Bolgo Dugag tērēù, glossonym: tērēùnī Aloa (IGN Alouna?), Niagara (IGN Niakra?), Koya, Boli 1,000
Bolgo proper Bolgo Kubar bólgò, glossonym: bólgònî Agrap, Gagne, Bedi, Moulouk, Hari, Kodbo 1,800 (Bolgo proper and Bormo)
Bormo Bolgo Kubar bòrmó, glossonym: bòrmónì Agrap, Gagne, Bedi, Moulouk, Hari, Kodbo 1,800 (Bolgo proper and Bormo)
Koke Khoke Daguéla, Chobo 600

Nhazi[dezie | dezie ebe o si]

Nkewa izizi nke Kastenholz (2017:2) kewara asụsụ Bua ka ọ bụrụ otu Riverine na otu n'ime ala.