Bukar Kura nke Borno

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Bukar Kura nke Borno
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1830 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya1884 Dezie
ŃnàUmar of Borno Dezie
nwaSanda Wuduroma of Borno, Kyari of Borno Dezie

Àtụ:Infobox royalty Bukar ma ọ bụ Bukar Kura bin Umar al-Kanemi (ihe dị ka 1830-ihe dị ka 1884 ma ọ bụ 1885) bụ Shehu nke Borno site na 1881 ruo ihe dị ka 1884.

Ọchịchị Bukar[dezie | dezie ebe o si]

Bukar ghọrọ Shehu nke Borno na 1881 mgbe nna ya Umar I ibn Muhammad al-Amin nwụrụ. Ọchịchị afọ atọ ya gosipụtara nnukwu nsogbu akụ na ụba nke manyere ya ịkwụ ụtụ isi na ndị ọ na-achị. N'asụsụ Kanuri, a na-akpọ ụtụ isi a kumoreji (ịkewa calabash n'etiti) nke pụtara na Bukar weghaara ọkara akụ na ụba nke ndị ọ na-achị.[1][2]

Bukar dị ka Heinrich Barth hụrụ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1851, ndị njem Britain nke Heinrich Barth duziri rutere Borno. Barth zutere Bukar mgbe ọ dị ihe dị ka afọ iri na abụọ ma dị ka o si kwuo na ọ bụ:  

Ili nke Bukar Kura, Kukawa, Borno Steeti, Nigeria

Ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:S-start Àtụ:S-hou Àtụ:S-reg Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-aft Àtụ:S-break Àtụ:S-end

Ihe edeturu n'okpuru ala[dezie | dezie ebe o si]

  1. Louis Brenner, The Shehus of Kukawa: A History of the Al-Kanemi Dynasty of Bornu, Oxford Studies in African Affairs (Oxford, Clarendon Press, 1973), pp.86-88.
  2. Herbert Richmond Palmer, The Bornu Sahara and Sudan (London: John Murray, 1936), p. 269.

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Barth, Heinrich, Njem na Nchọpụta na North na Central Africa (London: Longman, 1857).
  • Brenner, Louis, The Shehus of Kukawa: A History of the Al-Kanemi Dynasty of Bornu, Oxford Studies in African Affairs (Oxford, Clarendon Press, 1973).
  • Cohen, Ronald, The Kanuri of Bornu, Case Studies in Cultural Anthropology (New York: Holt, 1967).
  • Isichei, Elizabeth, A History of African Societies to 1870 (Cambridge: Cambridge University Press, 1997), peeji nke 318-320, .
  • Lange, Dierk, 'Alaeze na ndị mmadụ nke Chad', na General history of Africa, nke Djibril Tamsir Niane, IV (London: Unesco, Heinemann, 1984), peeji nke 238-265.
  • N'ikpeazụ, Murray, 'Le Califat De Sokoto Et Borno", na Histoire Generale De l'Afrique, Rev. ed. (Paris: Presence Africaine, 1986), peeji nke 599-646.
  • Lavers, John, "The Al- Kanimiyyin Shehus: a Working Chronology" na Berichte des Sonderforschungsbereichs, 268, Bd. 2, Frankfurt a. M. 1993: 179-186.
  • Nachtigal, Gustav, Sahara und Sudan: Ergebnisse Sechsjähriger Reisen in Afrika (Berlin: Weidmann, 1879).
  • Oliver, Roland & Anthony Atmore (2005). Africa Since 1800, Fifth Edition. Cambridge: Cambridge University Press. ISBN 0-521-83615-8. 
  • Palmer, Herbert Richmond, The Bornu Sahara and Sudan (London: John Murray, 1936).
  • Taher, Mohamed (1997). Encyclopedic Survey of Islamic Dynasties A Continuing Series. New Delhi: Anmol Publications PVT. LTD.. ISBN 81-261-0403-1. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]