César Vallejo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
CCésar Vallejo


César Abraham Vallejo Mendoza (March 16, 1892 - April 15, 1938) bụ onye na-ede uri, onye edemede, onye na-eme egwuregwu, na onye nta akụkọ na Peru. [1] bụ ezie na o bipụtara naanị akwụkwọ uri abụọ n'oge ndụ ya, a na-ewere ya dị ka otu n'ime nnukwu ndị na-ede uri nke narị afọ nke 20 n'asụsụ ọ bụla. Ọ na-anọkarị n'ihu akwụkwọ edemede, nke ọ bụla n'ime akwụkwọ ya dị iche na ndị ọzọ, na, n'echiche ya, mgbanwe. Thomas Merton kpọrọ ya "onye na-ede uri kachasị ukwuu kemgbe Dante". Onye Britain na-ede uri, onye nkatọ na onye na-ede akụkọ ndụ Martin Seymour-Smith, onye isi na akwụkwọ ụwa, kpọrọ Vallejo "onye kachasị ukwuu na-ede abụ na narị afọ nke iri abụọ n'asụsụ ọ bụla. " Ọ bụ onye otu ndị ụbụrụ na-aghọ nkọ a na-akpọ North Group nke e guzobere na obodo Trujillo nke dị n'ụsọ oké osimiri nke Peru.

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Ihe ncheta César Vallejo na Mahadum National nke San Marcos, ebe ọ gụrụ akwụkwọ.

César Vallejo bụ onye Peruvian na-ede uri nke biri na Paris na Spen maka ọtụtụ oge ndụ ya. Ọrụ ya, nke gbanyere mkpọrọgwụ na Europe, Peruvian, na ihe nketa ụmụ amaala ya, na-amatawanye dị ka nnukwu onyinye na oge ọgbara ọhụrụ zuru ụwa ọnụ. Mgbe ụfọdụ, a na-akpọ onye na-ede uri n'ezie, “Vallejo kere asụsụ uri na-akụda mmụọ maka Spanish nke gbanwere n'ụzọ dị ukwuu n'ụdị onyonyo ya na ụdị ụda ya. Vallejo chepụtara okwu ọhụrụ iji gosipụta ọmịiko visceral nke ya maka nhụjuanya ụmụ mmadụ," Edith Grossman dere na Los Angeles Times Book Review. “Ọ hụrụ ụwa ka ọ na-amapu oke iwe na nhụjuanya, ụjọ na ọmịiko. … Onye na-agụ uri nwere mmetụta, dị mwute, ọ kwara ákwá maka mfu nke ịdị ọcha nke omume anyị ma nwee olileanya maka ikpe na-ezighị ezi nke na-akpali ụwa.” Ahụmahụ na-egbu mgbu nke Vallejo mere ka a mara ọmịiko ya dị ka onye mkpọrọ n’ụlọ mkpọrọ Trujillo, dị ka onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị si mba ọzọ, na dị ka onye akaebe nke Agha Obodo Spen na-ebibi ihe. Ọ tachirikwa obi ịda ogbenye na ọrịa na-adịghị ala ala nke ọ nwụrụ na 1938. Ọ bụ ezie na Vallejo na-ebipụta n'oge ndụ ya, ọ hapụrụ ọtụtụ narị peeji nke ihe ọmụma—abụ, ịgụ akụkọ, na egwuregwu—mgbe ọ nwụrụ, e bipụtawokwa ọtụtụ n'ime ọrụ ya mgbe ọ nwụsịrị. . Nchịkọta uri ya gụnyere Los herald negros (“The Black Heralds, 1918) na Trilce (1922), egwuregwu La piedra cansada (1927), akwụkwọ akụkọ gụnyere akwụkwọ banyere njem ya na Russia, Rusia en 1931 (1932), na Nchịkọta abụ ndị e bipụtachara mgbe nke ahụ gasịrị Sermón de la barbarie (“Ozizi na Barbarism,” 1939) na Poemas humanos (“Poems mmadụ,” 1939), n'etiti ọrụ ndị ọzọ. Vallejo’s Complete Poetry: E bipụtara mbipụta nke asụsụ abụọ n’afọ 2007 na nsụgharị nke Clayton Eshleman.

A mụrụ Vallejo na Santiago de Chuco, bụ́ obere obodo dị n'ebe ugwu Andes. N'ịbụ onye a zụlitere na Katọlik ma gbaa ya ume ịghọ onye ụkọchukwu, ọ chọpụtara na ya apụghị irube isi n'iwu nke ịlụ di ma ọ bụ nwunye. Mmekọrịta ezinụlọ ya nọgidere bụrụ nke dị nchebe na nso nso. Ruo oge ụfọdụ, ọ bụ onye odeakwụkwọ n'ụlọ ọrụ notary nna ya. Ọbụbụenyi nne ya, ọkachasị, bụ ike na-akwado ndụ ya ruo mgbe ọ nwụrụ na 1923 (ụfọdụ isi na-ekwu 1918). Abụ mbụ ndị dị na nchịkọta nke mbụ ya bụ́ Los heraldos negros (“Ndị Ozi Ojii”) na-akọ banyere mgbagwoju anya Vallejo nwere mgbe obi tara akpụ nke ndụ obodo na Trujillo na Lima, bụ́ ebe ọ gụrụ ọgwụ, akwụkwọ, na iwu. N'ịbụ ndị e webatara n'echiche nke Marx, Darwin, na ndị ọkà ihe ọmụma Rationalist, Vallejo chere na okwukwe e si na ya zụlite agaghịzi ekwe omume. Ya na ndị nwere ọgụgụ isi ndị ọzọ, ọ bịara nwee mmasị siri ike n'ihe nketa ya tupu Colombia ma nwee mwute ịnụ banyere nhụjuanya nke ụmụ amaala na obodo ya. Mgbe nne na nna nke onye hụrụ ya n'anya kwụsịrị mmekọrịta ha n'ihi ihe ndị ọ na-aghọtaghị, ọ nwara igbu onwe ya. Na Onye na-ede uri na Peru: Alienation and the Quest for a Super-Reality, James Higgins chịkọtara na Vallejo “bịarute na Lima ya mere, na-egosi mmalite ya n'ime ụwa nke yiri ihe nzuzu na enweghị isi nke ihe ọ pụtara na-agbanarị ya.” N'ịbụ onye na-enweghị ike ịnọchite anya ezinụlọ na-ahụ n'anya nke ọ nwụnahụrụ, Vallejo nwere mmetụta nke e kewapụrụ n'obodo ahụ. Mwepụ na ihe pụtara ìhè nke enweghị isi nke nhụjuanya ya ghọrọ isiokwu ya ugboro ugboro.




Ihe ncheta César Vallejo na Lima. Ihe osise ahụ na Spanish kwuru Vallejo "E nwere, ụmụnne, ọtụtụ ihe ị ga-eme".


  1. ""César Vallejo fue uno de los creadores del cuento-ensayo"", La República, 16 January 2005. Retrieved on 23 April 2009. (in es)