Charles-Auguste Bontemps

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Charles-Auguste Bontemps

Charles-Auguste Bontemps (Febụwarị 9, 1893 Ọktoba 14, 1981) bụ onye France na-eme ngagharị iwe, onye na-eme udo, onye na'iche echiche n'onwe ya na onye na-ahụ maka ọdịdị na onye edemede.[1][2]

Ndụ na ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Bontemps n'ọnwa Febụwarị 9, afọ 1893, na ngalaba Nièvre nke mba France.[1] O jikọtara aka na mbipụta anarchist Ce qu'il faut dire nke Sébastien Faure duziri.[1] Mgbe ọ sonyechara na French Communist Party n'oge na-adịghị anya mgbe October Revolution na-aga n'ihu, ọ sonyeere otu ndị na-emegide agha "Ligue Internationale des Réfractaires à la guerre". N'oge Agha Obodo Spain ọ sonyeere "Solidarité Internationale Antifasciste".

Ọ bụ onye dị mkpa na ntọala nke French Anarchist Federation.[2] Bontemps na Maurice Joyeux dere ụkpụrụ ntọala ọhụrụ nke French Anarchist Federation nke guzobere nzukọ nwere ọtụtụ ọchịchọ na nnwere onwe nke otu ndị a haziri gburugburu ụkpụrụ synthesist.[2] O sonyekwara na ntọala nke French Anarchist Federation n'afọ 1953.[1] N'ihe dị ka n'afọ 1967, Bontemps, n'akụkụ Maurice Joyeux na Guy Bodson na akwụkwọ akụkọ Anarchist Federation ́s Le Monde libertaire, na ndị otu Situationist International gụnyere Guy Debord nwere nkatọ.[3][4][5]

Ọ bụ onye edemede na-edepụta ihe karịsịa na isiokwu nke ọgba aghara, echiche onwe, nkwado udo na Anarcho-naturism.[1] Echiche ya banyere ọgba aghara dabeere na echiche ya nke "Social Individualism" nke o dere nke ọma. Ọ gbachitere echiche anarchist nke dabeere na "nchịkọta nke ihe na onye ọ bụla nke ndị mmadụ".[6]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndepụta nke ndị na-eme udo

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

  • Anarchism na ihe dị adị. Mgbalị nke echiche nnwere onwe[Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CDA, CIRA-L, CP, IFHS, IIHS] [PDF 520 Ko]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [Akwụkwọ ozi dị na peeji nke 14]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [Akwụkwọ ozi dị na peeji nke 15]
  • Ọ bụ n'ihi ya ka e dere ihe ndị a na-akpọ Les Editions de l'âme française, Paris, 1946, 12 p. [CCFR]
  • Ba-ta-clan : akụkọ afọ anọ n'ime obere foto iri nke Epinal, ihe osise na-abụghị ederede nke Germain Delatousche, Les Cahiers critiques et satiriques, n° 1 [enweghị mbipụta ndị ọzọ anyị maara], Paris, 1923, n.p. [56] [CCFR, CIRA-L, CIRA -M, CP, IFHS, IIHS]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CDA, IFHS, IIHS]
  • Nkwenye na Chineke [aCCFR]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CDA, CIRA-M, CP, IFHS, IIHS] [PDF 296 Ko]
  • Destins (poèmes), ihe osise nke Aline Aurouet, mbipụta. [Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CIRA-M, IFHS, IIHS]
  • Nzukọ abụọ : Polyandrie na ịgba akwụna; L'Esprit libertaire, Contre-Courant n° 18, Paris, 1955, 46-XII p. [aCCFR, IFHS]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CDA]
  • Site n'anyanwụ n'okporo ụzọ, uri satiric, Les Cahiers critiques et satiriques, Paris, 1924, 73 p. [CCFR]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [aCCFR, CDA, IIHS]; reéd. [aCCFR, CP] Áa gr. [Akwụkwọ ozi dị na peeji nke 20]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CDA, CIRA-M, CP, IFHS, IIHS]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, IFHS, IIHS]
  • Ihe na-eme n'okpuru ọdịmma onwe onye nke ọha na eze. Echiche na nkọwa[Ihe e dere n'ala ala peeji] [Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CP, IFHS]
  • L'Homme devant l'Église, ise conférences controversiées sur l'Élise et l'évolution, Les Cahiers francs, Paris, 1931, 212 p. [CCFR, CDA, CIRA-L, CIRA -M, CP, IFHS, IIHS]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CDA, CP, IFHS, IIHS] [PDF 500 Ko]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CDA, CIRA-L, IFHS, IIHS] [PDF 364 Ko]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CDA, CIRA-M, CP, IFHS, IIHS] [IFHS na-egosi mbipụta ọzọ : Lib. [Ihe e dere n'ala ala peeji]]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CDA]
  • Ịhụnanya n'otu n'otu. Nchịkọta na nkọwa[Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CDA, IFHS, IIHS] [PDF 284 Ko]; reéd. gr. [Akwụkwọ ozi dị na peeji nke 15]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CIRA-M, IFHS, IIHS]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CDA, CP]
  • Marginales [Sixante-cinq ans de poésie], illust. nke Aline Aurouet, introd. (posthume) nke Henry de Madaillan, Les Cahiers francs, Paris, 1979, 316 p. [CCFR, CP]
  • Mirror nke ndị ikom Ihe edeturu n'ụzọ dị iche iche site n'echiche nke mmekọrịta mmadụ na ibe ya[Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CDA, CP, IFHS, IIHS]
  • Nudisme (n'ihi gịnị, otu esi eme), postf. nke M.K. de Mongeot, 28 foto, mbipụta nke Vivre, Coll. de la Libre Culture, 1930, 188 p. [CCFR, CP, IFHS, IIHS]
  • Octogenèses (na) Florales (poesies), illust. nke Aline Aurouet, Les Cahiers francs, Paris, 1977, 82 p. [CCFR, CP]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CDA, IIHS]
  • Paganes (poèmes), illust. nke Aline Aurouet, egwu nke Germaine Bontemps, mbipụta. [aCCFR, IFHS, IIHS]
  • Ọ̀ bụ na mmadụ ka nwere ike ikwere na ọganihu? Arụmụka[Akwụkwọ Nsọ, peeji nke 1]
  • Polyandria na ịgba akwụna [aCCFR]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CDA, IIHS]
  • Ndị Ohu nke Vatican Chọọchị megide ndị mmadụ. [Ihe e dere n'ala ala peeji] [Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CP]
  • Synthèse d'un anarchisme évolutif, Paris, 1952, 5 p. [aCCFR, IFHS, IIHS]
  • Obi gị na anụ ahụ gị. Ịhụnanya na alụmdi na nwunye kemgbe ọtụtụ afọ, ihe osise nke Germain Delat

[Ihe e dere n'ala ala peeji] [CCFR, CP, IIHS][7]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • André Arru

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]