Chios

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Àtụ:Infobox Greek Dimos Chios / / ˈk.ɒ s , _ ˈk aɪ .  _ oʊ s, ˈk iː -/ ;  Greek </link></link> [ˈçi.os] M, nke a na-akpọ Scio n'asụsụ Bekee) bụ gris nke ise , nke dị n'ụdị oke osimiri Aegean, yana ibu nke iri kacha kacha ukwuu ukwuu  na oke osimiri Mediterenian .  Chios Strait kewapụrụ ahụ na Turkey .  Chios ama ama maka mbupu mastic chịngọm na aha ya bụ "Agwaetiti Mastic".  Ebe ndị njem nlegharị anya obodo obodo nta oge ochie na ebe obibi ndị mmadụ nke pụrụ apụ nke 11 nke Nea Moni, saịtị UNESCO World Heritage Site

E ji sgraffito ụlọ ụlọ ndị dị na Pyrgi (aha mpaghara: Xistà )

Na ụdị, ahụ na-etolite obodo dị iche n'ime mpaghara mpaghara Chios, nke bụ nke mpaghara North Aegean .  Isi obodo nke ọma na oche nke ime obodo bụ Kios .  [1] Ndị obodo na-ezo aka n'obodo Chios dị ka Chora ( Χώρα</link> asụsụ n'ụzọ ala ma ọ bụ obodo, ma na-ezokarị aka n'isi obodo ma ọ bụ akwụkwọ n'ebe kasị ukwuu.  elu n'abụetiti Gris).

Àgwàetiti ahụ bụkwa ebe e gburu Chios, bụ́ ebe e gburu ọtụtụ puku ndị Gris nọ n' Nationaletị ahụ, ịchụpụ, ma meekwa ka ndị agha Ottoman bụrụ ohu n'oge Agha green onwe Gris na 1822. Chios seer nke onye Ukwu  Ottoman ruo 1912.

Geography[dezie | dezie ebe o si]

Map topographic nke mbụetiti Chios na Psara, nke dị n'Oké siri Aegean na Gris.

Agwaetiti Chios bụ okirikiri ma ọ bụ n'ụdị akụrụ, 50 km (31 mi) ogologo site na ugwu ruo na ndịda, na 29 km (18 mi) na obosara ya, na-ekpuchi mpaghara 842.289 km2 . [1] Ebe ahụ bụ ugwu ugwu na nke kpọrọ nkụ, nke nwere ugwu ugwu na-agba ogologo àgwàetiti ahụ. Abụọ kasị ukwuu n’ime ugwu ndị a, Pelineon ( 1,297 m (4,255 ft) ) na Epos ( 1,188 m (3,898 ft) ), dị n'ebe ugwu nke agwaetiti ahụ. E kewara etiti agwaetiti ahụ n'etiti ọwụwa anyanwụ na n'ebe ọdịda anyanwụ site n'ọtụtụ ugwu dị nta, nke a maara dị ka Provatas.

Echiche nke obodo Mesta

Enwere ike kewaa Chios na mpaghara ise:

East Coast[dezie | dezie ebe o si]

Chios Municipal Park, nke nwere ihe oyiyi Konstantinos Kanari

N'etiti etiti ụsọ oké osimiri ọwụwa anyanwụ bụ ebe ndị mmadụ na-ebi, isi obodo Chios, na mpaghara Vrontados na Kambos. Obodo Chios, nke nwere mmadụ 32,400, ka e wuru gburugburu ọdụ ụgbọ mmiri na nnukwu ụlọ ochie nke agwaetiti ahụ. Ụlọ elu dị ugbu a, nke nwere gburugburu 1,400 m (4,600 ft), bụ nke a rụrụ n'oge ọchịchị Genoese na Ottoman, n'agbanyeghị na achọtala ihe foduru ebe ahụ laa azụ na 2000 BC Ala ọmajiji mebiri obodo ahụ na 1881, ma ọ bụ naanị akụkụ ụfọdụ na-ejigide agwa mbụ ya.

. North nke Chios Town bụ nnukwu mkpa Vrontados (ọnụ ọgụgụ mmadụ 4,500), nke na-ekwu na ọ bụ ebe a ngwaọrụ Homer .  [1] dị na mpaghara Omiroupoli, njikọ ya na onye na-ede uri na-akwado ebe ihe ochie a maara nke ọma dị ka "Nkume Onye Ozizi".  [2]

Ndịda ( Masticchoria)[2][dezie | dezie ebe o si]

Na mpaghara ndịda nke mgbasa ahụ bụ Mastichochoria</link> [1] (n'ụzọ n'ụzọ 'mastic villages'), obodo asaa nke Mesta ( Μεστά</link> ), Pyrgi ( Πυργί</link> ), Olympi ( Ολύμποι  </link> ), Kalamoti ( Καλαμωτή</link> ), Vessa ( Βέσσα</link> ), Lithi ( Λιθί</link> ), na Elata ( Ελάτα</link> ), bụ ndị ọnụ na-ahụ.  chịngọm mastic n'ahụ ahụ oge Rom.  Obodo nta ndị a, nke e wuru n'agbata adọ nke 14 na nke 16, nwere nhazi nke ọma nke nra ọnụ ụzọ e wusiri ike na okporo ụzọ warara iji chebe onwe ya mfe na ndị na-na-azụnara mmadụ ihe na-  na-emekarị.  </ Njikọ> Na na na na na naa naanyTaler nke Mastmassi [/ Njikọ>), na Kalimastia (κλλλιά </ Njikọ>).  </link> mmiri mmalite bụ obodo nta Kataraktis ( Καταρράκτης .</link> ) na n'ebe ndịda, Nenita ( Νένητα</link> ).

Kpọmkwem n'etiti etiti obodo ahụ, n'etiti obodo nta nke Avgonyma n'ebe mmalite mmalite na Karyes n'ebe ihe, bụ ebe obibi ndị mọnk nke mbụ afụ nke 11 nke Nea Moni, Ebe UNESCO World Heritage Site .  E ji ego nke Byzantine Emperor Constantine IX wuru ebe obibi ndị mọnk ahụ, mgbe ndị mmadụ atọ, bi n'ọgba dị nso, ya mgbe ọ na-ejegharị n'agwaetiti Lesbos .  Ebe obibi ndị mọnk ahụ nwere nnukwu ihe ala ịrịbare, yana obodo na-eme nke ọma ruo mgbe ogbugbu nke 1822 .  E mebikwara ya ọzọ n’oge ala ọma jijiji nke 1881. [1] N’afọ 1952, n’ihi ụkọ ndị mọnk, a amụ Nea Moni n’ebe obibi ndị nọn.

Ihu igwe nke ahụ na-ekpo ọkụ ma na-agafeghị oke, nke a na-ekewa dị ka ọnọdụ, Mediterranean ( Köppen : Csa ), na ekpere dị mma n'ihi ekiri nke oké osimiri gbara ya gburugburu.  Nkezi akụ na-akpa site na dị elu nke 30 Celsius C (86 °F) ruo obere oge oyi nke 7 Celsius C (45 Celsius F) na Jenụwarị, ọ bụ ụlọ na abụ 40 Celsius C (104 °F) ma  ọ bụ n'okpuru nwere ike ịhụ mgbe ụfọdụ.

Agwaetiti ahụ na-enwekarị ikuku na-ekuku (nkezi 3–5 m/s (6.7–11.2 mph) ) n'ime afọ n'ime afọ niile, na-enwe ntụzịaka ikuku na-abụkarị ugwu (" Etesian " Wind-nke a na-akpọ "Meltemi") ma ọ bụ ndịda ọdịda anyanwụ (Sirocco).

Chios Basin bụ mpaghara mpaghara mmiri nke Oke Osimiri Aegean dị n'akụkụ agwaetiti Chios. [3] Ụdị unyi ọcha a chọtara n'akụkụ Pyrgi dị n'akụkụ ndịda nke agwaetiti ahụ bụ nke a ma ama dị ka astringent na ịchọ mma kemgbe oge ochie dị ka ụwa Chian ( Àtụ:Language with name .</link> ; Greek </link> , pēlomaiotiko ). A na-ewepụta ya n'ihe dị ka ọnwa Mee n'afọ ọ bụla, a na-ewere ya dị ka ihe na-abaghị uru karịa ụwa ọgwụ Lemnos mepụtara n'ihi na a na-ahụta ụwa Limnia dị ka ihe nchebe megide venoms na nsị mana agbanyeghị, a na-ewere ya dị ka "ihe kachasị mma na ihe ịchọ mma niile. na-enye akpụkpọ ahụ ọcha na ire ụtọ ma gbochie wrinkles karịa ihe ọ bụla ọzọ ... maka otu nzube ahụ." [4]

  1. Population & housing census 2001 (incl. area and average elevation) (el). National Statistical Service of Greece. Archived from the original on 21 September 2015.
  2. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named certh
  3. C.Michael Hogan. 2011. Aegean Sea. Eds. P.Saundry & C.J.Cleveland. Encyclopedia of Earth. National Council for Science and the Environment. Washington DC
  4. , p. 0 {{citation}}: Missing or empty |title= (help).