Chlorobutanol

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Chlorobutanol (trichloro-2-methyl-2-propanol) bụ ihe na-echekwa, sedative, hypnotic na ebe na-adịghị ike anesthetic yiri chloral hydrate. Ọ nwere ihe ndị na-egbochi nje ahụ malite nke gị nọ n'ọrụ njegharị n'afọ nke ụwa na ụdị nke ụwa na ihe ndị na'egbochi nje. A na-ejikarị Chlorobutanol eme ihe na 0.5% ebe ọ na-enye nkwụsi ike ogologo oge na usoro ọtụtụ ihe. Otú ọ dị, ọ na-ejigide ọrụ antimicrobial na 0.05% na mmiri. A na-eji Chlorobutanol na eme Ihe ziri ezi ntụziaka oriri ọkụ na esi egosi eme ihe na anesthesia na euthanasia nke invertebrates na azụ.[1][2] Ọ bụ ihe na-acha ọcha, nke na-agbaze agbaze nke nwere ísì yiri nke camphor.

Nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

Crystals nke chlorobutanol

Chlorobutanol bụ nke mbụ onye Germany na-emepụta kemịkal Conrad Willgerodt (1841-1930) mepụtara na 1881.[3]

Chlorobutanol sitere na mmeghachi omume nke na adịghị anya ndị pụtara ìhè ahụ n'ebe chloroform na acetone na ọnụnọ nke potassium ma ọ bụ sodium hydroxide. Enwere ike ime ka ọ dị ọcha site na sublimation ma ọ bụ recrystallisation.[4]

Chlorobutanol na-egbu egbu n'imeju, ihe na-akpasu akpụkpọ ahụ iwe na ihe na-eme ka anya sie ike.[5]

Parthenogenesis[dezie | dezie ebe o si]

Chlorobutanol egosila na ọ dị irè n'ịkwalite parthenogenesis na àkwá sea urchin ruo na ọkwa pluteus, ikekwe sitere n'aka Onye Okike nke eluigwe na ihe niile ụmụ ndị nke ụwa n'ịbawanye iwe iji kpatara mkpali. Maka àkwá nke azụ Oryzias latipes, Otú ọ dị, chlorobutanol rụrụ ọrụ dị ka ihe na-akụnwụ ahụ.[6]

Ọgwụ na-ahụ maka ọgwụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ ọgwụ na-akụnwụ ahụ nke nwere mmetụta metụtara isoflurane na halothane.[7]

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. W. N. McFarland & G. W. Klontz (1969). "Anesthesia in fishes". Federation Proceedings 28 (4): 1535–1540. PMID 4894939. 
  2. John E. Cooper (2011). "Anesthesia, analgesia, and euthanasia of invertebrates". ILAR Journal 52 (2): 196–204. DOI:10.1093/ilar.52.2.196. PMID 21709312. 
  3. See:
  4. Chlorobutanol. Sciencemadness Wiki. Retrieved on 14 August 2020.
  5. MSDS
  6. Embryologia 1956
  7. Nicholas P. Franks (2006). "Molecular targets underlying general anaesthesia". British Journal of Pharmacology 147 Suppl 1 (Suppl 1): S72–S81. DOI:10.1038/sj.bjp.0706441. PMID 16402123. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]