Chokwe language

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Chokwe
Ucôkwe (Wuchokwe)
Spoken in: Angola, Democratic Republic of the Congo, Zambia
Total speakers: Àtụ:Sigfig
Language family: Nnijer–Kongo
 Atlantic–Congo
  Volta-Congo
   Benue–Congo
    Bantoid
     Southern Bantoid
      Chokwe
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: cjk

Àtụ:Infobox ethnonym

Chokwe (nke a makwaara dị kà Batshokwe, Ciokwe, Kioko, Kiokwe, Quioca, Quioco, Shioko, Tschiokloe mà ọ bụ Tshokwe) bụ asụsụ Bantu nkè ndị Chokwe nkè Democratic Republic of the Congo, AngolaZambia na-asụ.[1] Á ghọtara yá dị kà asụsụ mba nkè Angola, ebe e mere atụmatụ ná ọkara nde mmadụ na-asụ yá nà 1991; ọkara nde ndị ọzọ na-asụrụ yá biri ná Congo ná 1990, ná ìhè dị kà 20,000 ná Zambia ná 2010. Á na-eji yá eme Ihe dị kà asụsụ na-asụ n'ebe ọwụwa anyanwụ Angola.

Usoro ide ihe[dezie | dezie ebe o si]

Angola's Instituto de Línguas Nacionais (National Languages Institute) eguzobewo iwu mkpụrụ ókwú màkà Chokwe iji mee kà ọ dịkwuo mfe mà kwalite ojiji yá.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

N'ihu Central Nlaghachi
N'akụkụ i u
N'etiti etiti e o
Mepee n'etiti ɛ ɔ
Emeghe a ~ ɑ

A pụkwara ịnụ ụdaume dị kà nasalized mgbe ọ na-ebute ụdaume imi.

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

Ọnụ Alveolar Post-alveolar<br id="mwUw"><br><br><br> Palatal Velar Ọkụ
Kwụsị <small id="mwXw">enweghị olu</small> p t (c) k
kwuru okwu b d (ɟ) g
aspirated
N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ D. ᵐb ⁿd (ɲɟ) ᵑɡ
N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-eme ka a na - a na ᵐp
Africate <small id="mwpQ">enweghị olu</small> p͡f t͡f t͡ʃ
kwuru okwu t͡v d͡ʒ
<small id="mwvg">Nwanyị na-agba agba</small> ⁿd͡v ⁿd͡ʒ
Ihe na-esiri ike enweghị olu f s ʃ h
<small id="mw2g">kwuru okwu</small> v z ʒ
<small id="mw5w">Nwanyị na-agba agba</small> ⁿz ⁿʒ
Ụgbọ imi m n ɲ
Ihe atụ n'akụkụ l ʎ
ala dị larịị j w

Á pụkwara ịkpọ ụda /t͡ʃ, d͡ʒ, nd͡ʒ/ dị kà nkwụsị ọnụ [c, ɟ, ɲɟ].

Ụda ụda[dezie | dezie ebe o si]

Chokwe nwere ụda atọ dị ka /v́/, /v̀/, na /v̂/.[2]

Ihe Nlereanya[dezie | dezie ebe o si]

Bekee Chokwe
Ụtụtụ Dị Mma

Nzaghachi

Menekenu

-Mwane

Hụ gị Ndo tàlị yikehe
Ekele Salenuho
Gịnị bụ aha gị? Ọ bụ naanị ya ka ọ na-eme?
Aha m bụ ____ Jina liami ___

[3]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Nurse (2019). The Bantu languages, Second. ISBN 9781317628682. 
  2. Martins (1990). Elementos de Gramática de Utchokwe (in Portuguese). Lisboa: Instituto de Investigação Científica Tropical, 25–32. 
  3. Akindipe. Learn Chokwe (Greetings and Introduction). Learn Chokwe. Archived from the original on 2021-05-09.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • Mụta Chokwe na ịntanetị (Mofeko) Omotola Akindipe, Geofrey Kakaula & Alcino Joné