Conus virgo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Conus virgo
taxon
aha mkpirisiC. virgo Dezie
aha taxonConus virgo Dezie
ọkwa taxonspecies Dezie
nne na nna taxonConus, Virgiconus Dezie
aha a na-akpọkari taxon玉女芋螺 Dezie
ọnọdụ nchekwa IUCNỤdị ndị na-adịchaghị echegbu onwe ha Dezie

Conus virgo bụ ụdị eju mmiri, mmiri gastropod mollusk na ezinụlọ Conidae, cone ejula na ndị ha na ha jikọrọ aka.

Igurube ndị a bụ ndị na-eri ibe ha ma na egbu egbu. Ha nwere ike "ịta" ụmụ mmadụ, ya mere, a ga eji nlezianya na ejide ndị dị ndụ ma ọ bụ na ọ bụghị.

Ụdị dị iche iche
  • Conus virgo var. alba Spalowsky, 1795: otu aha nke Conus virjo Linnaeus, 1758
  • Conus virgo var. fasciata Menke, 1828: otu aha nke Conus lividus Hwass na Bruguière, 1792

Nkọwa[dezie | dezie ebe o si]

Ogologo mkpokoro ahụ dị n'etiti 50mm na 151mm. A na-agba gburugburu mkpokoro siri ike n'okpuru akụkụ ubu. Ogidi ahụ dị larịị, na-agbatị ntakịrị n'ebe niile, n'ụzọ doro anya na ala. Agba nke mkpokoro ahụ na-acha odo odo, na-acha violet na ala.[1]

Nkesa[dezie | dezie ebe o si]

Ụdị mmiri a na apụta na Oké Osimiri Uhie na n'ebe okpomọkụ Indo-West Pasifik na Tanzania, Madagascar, Aldabra, Chagos, Mascarene Islands; India, Philippines na Australia (Northern Territory, Queensland, Western Australia).

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Systema Naturae per regna tria naturae, klas secundum, ordines, genera, species, cum characteribus, differentiis, synonymis, locis. Editio decima, reformata. Laurentius Salvius: Holmiae. ii, 824 peeji E debere ya na Wayback Machine
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Akwụkwọ edemede nke ụdị Conus. pls 1ń39 na Reeve, L.A. (ed.Ọ dị iche iche Conchologica Iconica. London : L. Reeve & Co. Mpịakọta 1.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Micronesian reef jikọtara gastropods. Pacific Science - 113): 275,341, ihe osise 2, peeji nke 1
  • Cotton, B.C. 1964. Molluscs nke Arnhem Land. Ihe ndekọ nke American-Australian Scientific Expedition to Arnhem Land 4 (Zoology): 943
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Australian Shells: na-egosi ma na-akọwa ụdị 600 nke gastropods mmiri dị na mmiri Australia. Sydney : Reed Books 168 pp. [
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Akpokoro Polynesia Tahiti : Papéete Les éditions du Pacifique, peeji nke 1[[391.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Akpụkpọ anụ mmiri nke Pacific Tropical. Sydney : Pacific Publications 352 pp., 68 pls.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Australian Marine Shells. Prosobranch Gastropods. Kallaroo, WA : Odyssey Publishing Mpịakọta 2 370 peeji.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Akwụkwọ ntuziaka nke Living Conidae. Mpịakọta 1: Ógbè Indo-Pacific. Wiesbaden : Hemmen 517 pp.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Catalogue na Bibliography nke Marine Shell-bearing Mollusca nke Japan. Japan : Elle Scientific Publications 749 pp.
  • Puillandre (2015). "One, four or 100 genera? A new classification of the cone snails". Journal of Molluscan Studies 81 (1): 1–23. DOI:10.1093/mollus/eyu055. PMID 26300576. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]