Jump to content

Dị ka Karim si kwuo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Karim kwuru
Amụrụ ( 1911-02-16 ) 16 Febrụwarị 1911



</br>
Nwụrụ 28 Julaị 2005 (2005-07-28) (agadi 94)



</br>
Cairo
Obodo Ijipt
Alma nne Mahadum Cairo, Mahadum Zurich
Ọrụ Onye na-ese ụkpụrụ ụlọ
Ụmụaka Ibrahim Karim Nne na nna Ibrahim Fahmy Karim

Sayed Karim (Ọzọkwa Sayyid Karim . Arabic: سيد كريم) ( nlọ; 16 Febrụwarị 1911, Mit Barrah, Munufia – 28 Julaị 2005, Cairo ) bụ onye isi ụlọ ọgbara nke Egypt, bụ onye so na ndị isi ụlọ nke oge ọmụmụ.  onwe.  [1] Ọ bụkwa onye na-eme nga ime obodo, nke a kacha mara amara maka imebe agbataobi Nasr City na Cairo, yana onye edemede na onye nchịkọta akụkọ na-akwụkwọ akwụkwọ ihe owuwu na-akpa ike bụ Majalat al-'Imarah  , na idepụta ọtụtụ akwụkwọ.

Agụmakwụkwọ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Karim riya diplọma ya na Architecture na Mahadum Cairo na 1933, tupu ọ gawa Switzerland ebe ọ gbasoro diploma ọzọ na Mahadum Zurich, mechaa ya na 1935, wee nweta Masters na ọbọ obodo na 1936. Sayed Karim ikike PhD ya na architecture na ETH Zurich na  1938, [1] [2] ka ọ na-ahụ ebe ahụ, tupu ọ la nwuo Egypt na 1938 wee bụrụ prọfesọ na Mahadum Cairo.

Nhazi na nhazi[dezie | dezie ebe o si]

Karim hibere ihe omume onwe ya na Cairo na 1939, na-amalite ọrụ gafere ihe karịrị ọkara narị afọ. Ọ haziri ụlọ ọha na eze mara mma na Cairo, gụnyere atụmatụ maka The Egypt Journalists' Syndicate (1946), Akhbar Al Youm (1948), Rose al-Yusuf (1952), Al-Shams Company ụlọ (1949) na Zamalek Tower. (1956). [1]

Otu n'ime ndị ọkwọ ụgbọ ala ya bụ ajụjụ gbasara ' kedu ihe ụdị mba nwere ike ịbụ na Egypt, yana otu esi akwalite ya. Karim atụleela ajụjụ a n'ụzọ zuru oke na nke ziri ezi, na-akpọku usoro mmụta ndị ọzọ dị ka sociology, nkà mmụta uche, kamakwa akụkọ ihe mere eme nke nkà na ụkpụrụ ụlọ, na-enwe nzukọ gburugburu ya, gụnyere otu na Geographical Society na April 1940.

Dị ka onye na-eme obodo, Karim kwara a irara na onye ọtụfụ a tụfuru iji wughachi Cairo dị ka ụlọ akwụkwọ ọgbara ọhụrụ nke nwere ike ịbịa ma ọ bụrụ na Cairo mebiri na Agha mmebi nke, dịka ọ dị obodo ndị ọzọ, ma wughachi.  ya dị ka iwu ọgbara ọhụrụ si dị.  [1] Ka e wee ghara imeri ya, ọ tụpụtara mka mgbasawanye obodo Cairo, ya bụ Nasr City, nke e chepụtara na 1953 ma mekọrịta ya n'okpuru nduzi nke onye isi obodo Cairo, Mahmoud Riad site na 1959 dị ka ebe ntụkwasị obi.  ọhụrụ.

Karim na-arụsi ọrụ ike ọ bụghị naanị n'Ijipt, eme ụwa Arab .  Mgbe o sonyechara na United Nations dị ka onye na-ahụ maka ọbọ obodo na 1949, ọ ọrụ na ọbọ na ụlọ maka Baghdad (1946), Damaskọs (1947), Jeddah (1949), Riyadh (1950), na Amman (  1954), na ọtụtụ ndị ọzọ.  obodo, [1] na-enweta ya aha otutu "onye na-ese ihe na-efe efe." [2]

Na 1965, Otú ọ dị, ọchịchị Nasser tinyere ya n'okpuru nchịkwa na njide ụlọ - mmegharị nke onye na-ese ụkpụrụ ụlọ na-enwetaghị, na-egbochi ọrụ ya n'oge. [2]

Ụlọ ọha[dezie | dezie ebe o si]

  • Dar Akhbar Al-Youm HQ, Republic of Egypt, 1948
  • Rose Al-Youssef HQ 1952
  • Al-Masry Press 1941
  • Ụlọ Middle East nke 1960
  • Ọrụ ndị nta akụkọ na mba ofesi
  • Ụlọ obibi akwụkwọ na mbipụta, Jeddah, 1948
  • Ụlọ obibi na mbipụta Kuwait City 1954
  • Ụlọ obibi na mbipụta, Riyadh, 1949 [3]

Ọnọdụ[dezie | dezie ebe o si]

  • Onye enyemaka Prọfesọ na Mahadum Zurich, Switzerland, 1937.
  • Prọfesọ nke Architecture, Mahadum Cairo, 1938.
  • Debanye aha ụlọ ọrụ ndụmọdụ mbụ na Egypt maka ụkpụrụ ụlọ na atụmatụ 1939.
  • E wepụtara akwụkwọ akụkọ ihe owuwu na nka mbụ na Egypt na 1939.
  • Onye injinia mbụ Ijipt ka a ga-ahọpụta ka ọ bụrụ onye ndụmọdụ na ọkachamara na Technical Assistance Authority na onye so na kọmitii ndị ọkachamara 1954. [4]

Majalat al-Imarah[dezie | dezie ebe o si]

Majallat al-'Imarah (nke a na-akpọkwa Emara, Alemara Alefoun) ka ebipụtara n'etiti 1939 na 1950, ewezuga 1943–1944. E mechara gaa n'ihu n'akwụkwọ a dị ka "Majallat al-Imarah wa-al-Funun" n'etiti 1952 na 1959.

N'ụzọ dị ukwuu, oru ngo nke nchịkọta akụkọ Sayyid Karim, Majalat al-Imarah ihe owuwu nke oge a na tupu agha na mgbe agha Cairo mbọ.  [1] dị nso zuru oke bụ nke ArchNet na-eji ngwaọrụ, bụ nke e ikike na Fine Arts Library nke Harvard College Library .

Edemede na ebe nchekwa[dezie | dezie ebe o si]

Ọgụgụ ọzọ

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]