Denise Epoté

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Denise Epoté
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịKameroon Dezie
Aha ọmụmụDenise Laurence Djengué Epoté Dezie
Aha enyereDenise Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya22 Novemba 1954 Dezie
Ebe ọmụmụNkongsamba Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ntaakụkọ, okoo akuko Dezie
onye were ọrụRadio France Internationale, TV5 Monde Dezie
ebe agụmakwụkwọthe name of the new director of ESSTIC Dezie
Ihe nriteKnight of the Legion of Honour, Knight of the National Order of Merit Dezie

Denise Laurence Djengué Epoté, (amụrụ na 22 Nọvemba 1954) bụ ónyé nta akụkọ Cameroon na ónyé isi akụkọ Afrịka màkà netwọk telivishọn French, TV5 Monde .[1]

Ọ bụ ónyé nta akụkọ mbụ gosipụtara akụkọ ahụ na French na telivishọn ọha na eze, Cameroon Television (CTV), nke mechara bụrụ nke a maara dị ka Cameroon Radio Television (CRTV).

Na Jenụwarị 2022, Na ngwụcha ndị isi ụlọ ọrụ mgbasa ozi, a họpụtara Denise Epoté ugboro atọ dị ka ónyé nduzi ahịa nke TV5Monde, PCA nke TV5monde USA na PCA nke TV5Monde Latin America, na-amalite ọrụ na Febụwarị 1, 2022.[1]

Ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ ya na Nkongsamba, Cameroon na 22 Nọvemba 1954.[2] Nna ya, Jean Claude Epoté, bụ ónyé ọrụ gọọmentị na ónyé na-ahụ màkà ego, nne ya, Mizpah Florina Mbella, rụrụ ọrụ na ụlọ akụ Douala. Ha abụọ lara ezumike nká ugbu a.[3]

Ọ bụ nwa mbụ n'ezinụlọ nwèrè ụmụ nwanyị abụọ na ụmụ nwoke abụọ. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ sekọndrị na Lycée Général Leclerc na Yaounde, a nabatara Epoté na International School of Journalism na Yaoundé, nke a maara ugbu a dị ka Graduate School of Science na Yaoune Techniques of Information and Communication.[4] N'afọ 1991, ọ lụrụ osote ónyé nduzi nke nnukwu ọrụ, Maazị Durand; ha mechara gbaa alụkwaghịm.[5]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1981, ọ malitere ọrụ ya na Redio Cameroon ma n'afọ 1985, ọ ghọrọ nwanyị mbụ na-egosi ihe ngosi nke Cameroon National Chain. Ya na ónyé ọrụ ibe ya na-asụ Bekee bụ Eric Chinje, ha abụọ gosipụtara akụkọ ahụ site na 1985 ruo 1993.[6] Ọ hapụrụ Cameroon Radio Television (CRTV) na 1993, kwaga TV5 Monde na Radio France International.[6][7]

N'ọnwa Febụwarị afọ 2010, a kwanyeere Epoté ugwu n'oge 4th Night of Builders.[6]

Mgbasa ozi[dezie | dezie ebe o si]

Kemgbe afọ 1999, Epoté na-akwado ihe ngosi kwa izu nke a na-akpọ "na ọ bụrụ na ị gwa m eziokwu niile". Ihe ngosi a bụ nnọkọ a na-emeghe maka ndị niile nwéré mmasị n'ọdịnihu nke Africa.[8]

Onyinye[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 2014, Epoté so n'otu narị ndị kachasị emetụta na kọntinent ahụ na ọkwa New African na Forbes Africa.

  • 2001: Onyinye Onye nta akụkọ kacha mma na Panafrican Broadcasting Heritage and Achievement Awards
  • 2006: Knight nke National Order of Merit French  
  • 2006: Knight nke Cameroonian Order of Merit  
  • 2006: Onye isi nke nka na akwụkwọ ozi nke Burkina Faso
  • 2006: Knight nke National Order of Merit nke Senegal  
  • 2013: Knight of the Legion of Honor, nsọpụrụ kachasị elu nke France  
  • 2013: Ihe nrite nke ndị Medina-Mary na Senegal nyere

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Denise Epoté prend du galon au sein de TV5 Monde. Financial Afrik. Retrieved on 2022-01-12.
  2. Journal Du Cameroun.com: Décoration: Denise Epoté élevée à la légion d'honneur en France. Journalducameroun.com. Archived from the original on 2017-01-15. Retrieved on 2016-01-28..
  3. Cameroon-Info.Net - Jardin secret: Denise Epoté Durand, journaliste. Cameroon-info.net. Archived from the original on 2016-01-28. Retrieved on 2016-01-22.
  4. Ekoulle. Cameroun Online - Denise Epoté : un talent de femme. Cameroun-online.com. Archived from the original on 2016-02-03. Retrieved on 2016-01-28..
  5. Archived copy. Archived from the original on 2016-01-31. Retrieved on 2016-01-30.
  6. 6.0 6.1 6.2 DENISE EPOTE: "Les femmes doivent savoir dire non". Leral.net S'informer en temps réel. Retrieved on 2016-01-28.
  7. Denise Epoté / France Inter. France Inter. Retrieved on 2016-01-22..
  8. TV5MONDE : accueil. TV5MONDE. Archived from the original on 2016-01-31. Retrieved on 2016-01-28..