Ego a na-atụfu na nke a na-enweta

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ego a na-atụfu na nke a na-enweta
Ego a ga-atụfu n'ezinaụlọ Amerịka



</br> Agụnyeghị ụtụ ahịa ahịa ma ọ bụ ụtụ ụlọ
Denmark nwere ike ịtụfu ego mgbe ụtụ isi gasịrị



</br> Agụnyeghị ụtụ isi bara uru ma ọ bụ ụtụ ụlọ
Germany nwere ike iwepu ego mgbe ụtụ isi gasịrị



</br> Agụnyeghị ụtụ isi bara uru ma ọ bụ ụtụ ụlọ

Ego a na-atụfu n'efu bụ mkpokọta ego nke onwe ya na-ewepụ ụtụ isi ego ugbu a. [1] Na nkọwa akaụntụ mba, ego nkeonwe na-ewepu ụtụ isi nke onwe ugbu a hà nhata ego nkeonwe nke enwere ike ịwụfu. [2] Mwepụ ego nke onwe (nke gụnyere akụkụ bụ isi nke mmefu oriri nke onwe [ma ọ bụ nkeonwe) na-ewepụta ego nke onwe (ma ọ bụ, nkeonwe), ya mere ego a hapụrụ mgbe ọ kwụsịrị ụtụ isi niile ka a na-ezo aka dị ka ego enwere ike iwepụ.

Ekwughachitere, mmefu oriri yana ego echekwara nhata ego a ga-enweta n'efu mgbe ha gbasịrị maka mbufe dị ka ịkwụ ụgwọ ụmụaka n'ụlọ akwụkwọ ma ọ bụ ndokwa nlekọta ndị nne na nna merela agadi. [3]

Obere ikike iri ihe (MPC) bụ akụkụ dị nta nke mgbanwe ego a na-atụfu ego a na-eri. Dịka ọmụmaatụ, ọ bụrụ na ego a na-atụfu ego na-ebili site na $100, yana $65 nke $100 ahụ na-eri, MPC bụ 65%. Eweghachitere ya, ike dị n'akụkụ iji chekwaa bụ 35%.

Maka ebumnuche ịgbakọ ego a na-enweta n'okpuru ihe ịchọ mma, iwu gọọmentị etiti United States na-akọwa ego a ga-enweta n'efu dị ka nkwụghachi ụgwọ onye ọ bụla (gụnyere ụgwọ ọnwa, ụgwọ ọrụ, ụgwọ ọrụ, ọrụ, na ezumike akwụ ụgwọ) mgbe e wepụrụ ego mkpuchi ahụike yana ego ọ bụla achọrọ. ka iwu wepụrụ ya. Ọnụ ego achọrọ ka ewepụrụ site n'iwu gụnyere ụtụ isi gọọmenti etiti, steeti na mpaghara, ụtụ isi enweghị ọrụ na nkwarụ steeti, ụtụ nchekwa ọha, na ihe ndozi ma ọ bụ levy ndị ọzọ, mana anaghị agụnye mwepu dị ka onyinye ezumike nka afọ ofufo na mwepu ụgbọ njem. A ga-ewepụ ego ndị ahụ naanị mgbe agbakọchara ọnụ ahịa ihe ndozi ma ọ bụ ụtụ. [4] Nkọwa nke ego a na-atụfu ego na-adịgasị iche maka ebumnuche nke steeti na ihe ndozi obodo na ụgwọ.

Pụtara ego enwere ike ịtụfu[dezie | dezie ebe o si]

Enwere ike ịghọta ego a na-atụfu ego dị ka:

  • Ego a na-enweta nke mba nke obodo: Ego mba na-ewepu nnyefe ugbu a (ụtụ isi ugbu a maka ego, akụ na ụba wdg, onyinye mmekọrịta mmadụ na ibe ya, uru mmadụ na mbufe ndị ọzọ ugbu a), gbakwunyere nnyefe ugbu a site n'aka ndị bi na ụwa ndị ọzọ. [5]
  • Ego nke onwe (ma ọ bụ ezinaụlọ/ezinaụlọ) enwere ike ịtụfu: Ego ndị mmadụ n'otu n'otu ma ọ bụ ezinụlọ nwere maka mmefu ha.

Ego efu[dezie | dezie ebe o si]

Ego a na-enweta n'aka bụ ego efu (ego a gachara ụtụ isi), ewepu ego niile dị mkpa iji zute ụgwọ ndị dị ugbu a. Ọ bụ mkpokọta ego nke onwe onye mgbe mwepu ụtụ isi na mmefu ịlanarị pere mpe (dị ka nri, ọgwụ, mgbazinye ma ọ bụ nnyefe, ụlọ ọrụ, mkpuchi, ụgbọ njem, mmezi ihe onwunwe, nkwado ụmụaka, wdg) iji nọgide na-enwe ụdị ndụ ụfọdụ. [6] Ọ bụ ego mmadụ na-enweta maka imefu mgbe emechara ihe ndị dị mkpa:

A na-ejikarị okwu a bụ "ego a ga-atụfu ego" eme ihe n'ụzọ na-ezighi ezi iji gosipụta ego ezi uche dị na ya . Dịka ọmụmaatụ, ndị mmadụ na-ezokarị aka na ego a na-atụfu ego dị ka ego "ego egwuregwu" hapụrụ iji meefu ma ọ bụ chekwaa. Ratio Consumer Leverage bụ ngosipụta nke mkpokọta ụgwọ ezinụlọ na ego enwere ike iwepu. </link>[ a chọrọ nkọwa ]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndepụta nke mba site na ego enwere ike iwepu

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Income Data Quality Issues in the Annual Social and Economic Supplement to the Current Population Survey. Archived from the original on 2015-10-14. Retrieved on 2017-12-07.
  2. Ruser. Alternative Measures of Household Income: BEA Personal Income, CPS Money Income, and Beyond. U.S. Bureau of Labor Statistics. Archived from the original on 2014-06-11. Retrieved on 2013-08-23.
  3. Research Publications. www.parl.gc.ca. Archived from the original on 21 August 2007. Retrieved on 27 May 2017.
  4. 31 CFR 285.11. Legal Information Institute. Cornell University. Retrieved on June 29, 2012.
  5. Glossary:National disposable income. Eurostat. Retrieved on 2021-05-03.
  6. Linden (1998). A Marketer's Guide to Discretionary Income (abstract). US Department of Education. Retrieved on 2007-12-27.