Jump to content

Ekpu Gold

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

[1] [2]Ekpu Oro bụ ihe oyiyi osisi oge ochie akpụrụ akpụ nke sitere na osisi 'Oko' nke na-enyo anya nna nna ndị Oron nke mbụ Akpakip Oro .  Ihe osise ochie a kacha mara amara nke ndị Oron ka e debere na 2370BC. [3]

Achọtara taa n'igosi ihe mgbe ochie nke Oron na ụlọ ihe ndị ọzọ dị n'ụdị ụwa niile, ụfọdụ n'ime osisi a na-akpọ ndị Oron bụ ndị ekpuchara mara mma nke ekpu (ndị nna ochie) nke e  bibiri ma na Nigeria n'oge agha Biafra na njedebe 1960s [4]

Ndị nna ochie Oron na ụlọ ihe ngosi nka nke Africa nke China

. [5]Ndị nna ochie Ekpu Oro dị ka ndị nchịkọta ihe mere eme nke onwe na nke ọha mmadụ nke ndị Oron nke South-ọwụwa ọmụmụ Nigeria - ha pasta ihie nke Oron na edi omenala;  n'ihi ya, bụ arĩa maka ikike nke ndị nwụrụ anwụ bụ ndị kụnyere ụgbọ dị ukwuu n'ihe ndị a na-eme ná ndụ kwa ụbọchị, ndị, na nke ọha mmadụ.  [1] Dị ka ụdị nka, Ekpu jichiri igodo ọchịchị omenala Oron gara nke ndị na-eso ụzọ ndị na ndị otu ndị mmadụ bibiri n'obodo Oron.  N'oge ochie ọ na-arụkwa ọrụ dị ka foto ebe ndị mmadụ n'otu n'otu na-eji ihe oyiyi a na-achọsi ike ụzọ usoro ha na ha ruo ọgbọ iri abụọ na ụzọ

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. A recent recreation of the central role of the ancestor cravings in Oron affairs can be found in Etim Uya Akaduh. The Ancestors (Oron, 1983)
  2. Murray (1947). "Ekpu: The Ancestor Figures of Oron, Southern Nigeria". The Burlington Magazine for Connoisseurs 89 (536): 310–315. 
  3. Goldie, Dictionary of the Efik (1862), p.114
  4. Oron - Art & Life in Africa - the University of Iowa Museum of Art.
  5. Book Embodied-in-Ekpu-Figurines-of-the-Oron-People by Onyile, Onyile Bassey dt 2007