Ekuru

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ekuru
dish, nrị, human food, cuisine
obere ụdị nkenrị Dezie
mba/obodoNaijiria Dezie
mba osiNaijiria Dezie
Ihe ejị mee yaAthyrium filix-femina, Capsicum, onion as food, ńnú, Mmanụ nri Dezie
ndị ji ya eme iheiri nri Dezie
WikiProject na-elekọta yaWikiProject Intangible Cultural Heritage Dezie
Ekuru

Ekuru bụ nri sitere n'aka ndị Yoruba na Naịjirịa. A na-ejikarị ahịhịa ahịhịhịa a pịrị apị akwadebe ya.[1]

Ọ dị ka moin-moin n'ihi na a na-eji peeled black-eyed peeled peeled peas ma ọ bụ, mgbe ụfọdụ, cowpeas. Otú ọ dị, n'adịghị ka moi-moi nke a na-agwakọta ya na ose na ihe ndị ọzọ tupu ọ na-esi ísì ụtọ, a na-ekpuchi Ekuru na akwụkwọ ma ọ bụ ite tin (dị ka moi- moi) ma na-esi ya na mmiri.[2]

A na-enye ya na stew ose e siri esi ma mesịa jiri stew ose gbakọta ya. Ụfọdụ ndị mmadụ na-eri nri na pudding ọka (Ogi ma ọ bụ Eko) a pụkwara inye ya na (Eba) Cassava Pudding ma ọ bụ Okro Soup.

Nri a sitere n'aka ndị si South-Western Nigeria, ọkachasị ndị si Osun State.[2]

Na omenala ya[dezie | dezie ebe o si]

Ekuru pụtara n'ọtụtụ akụkọ ifo Yoruba, ebe a na-esi ya na mgbaaka na mgbalị iji gbochie ndị amoosu ọjọọ ịkwaga.[3]

N'ihi ọdịdị nri kpọrọ nkụ, enwere ike iji okwu ahụ bụ "Ọ na-egbu m dị ka ekuru" kọwaa onye nleta na-agwụ ike.[4]

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. Balogh (1992). "Eating Out in Nigeria - From Food Vendors to the Sheriton", in Walker: Oxford Symposium on Food and Cookery 1991: Public Eating : Proceedings (in en). London: Oxford Symposium, 32. ISBN 978-0-907325-47-5. 
  2. 2.0 2.1 Ajala (2009). Rural Health Provisioning: Socio-cultural Factors Influencing Maternal and Child Health Care in Osun State, Nigeria (in en). Frankfurt am Main, Germany: Peter Lang, 42. ISBN 978-3-631-59023-2. 
  3. Beier (1980). "Obatala and the Witches", Yoruba Myths (in en). Cambridge, England: Cambridge University Press, 15–17. ISBN 978-0-521-22995-1. 
  4. Crowther (1852). A Vocabulary of the Yoruba Language, Together with Introd. Remarks by O. E. Vidal (in en). London: Seeleys, 83. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]