Gaa na ọdịnaya

Elizabeth Symons, Baroness Symons nke Vernham Dean

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Elizabeth Symons, Baroness Symons nke Vernham Dean
mmádu
Ụdịekerenwanyị Dezie
Mba o sịObodoézè Nà Ofú Dezie
Aha n'asụsụ obodoElizabeth Symons, Baroness Symons of Vernham Dean Dezie
Aha enyereElizabeth Dezie
Aha ezinụlọ yaSymons Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya14 Eprel 1951 Dezie
ŃnàErnest Vize Symons Dezie
ŃnéElizabeth Megan Jenkins Dezie
Dị/nwunyePhilip Alan Bassett Dezie
NwaJames Alexander Bassett Dezie
Asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaEnglish Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, trade unionist Dezie
Ọkwá o jimember of the House of Lords, Member of the Privy Council of the United Kingdom, Minister of State for Trade Dezie
Ebe agụmakwụkwọGirton College, Putney High School Dezie
Ebe ọrụLondon Dezie
Onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịLabour Party Dezie
Onye òtù nkeGeneral Council of the Trades Union Congress Dezie

Elizabeth Conway Symons, Baroness Symons of Vernham Dean PC (amụrụ 14 Eprel 1951) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain na onye otu azụmaahịa. Otu onye otu Labour Party, ọ bụ Minista steeti maka Middle East site na 2001 ruo 2005. Ọ bụbu odeakwụkwọ ukwu nke FDA Trade Union ma bụrụkwa onye isi oche nke Arab British Chamber of Commerce (ABCC) kemgbe 2010.PC

.Emepụtara Symons ka ọ bụrụ onye ọgbọ ndụ ọrụ dịka Baroness Symons nke Vernham Dean, nke Vernham Dean na County nke Hampshire, na 7 Ọktoba 1996.[1] Site na Mee 1997 ruo June 1999, ọ were ọkwa gọọmentị mbụ ya, na-eje ozi dị ka onye minista na-ahụ maka mba ofesi. Site na 1999 ruo 2001, ọ bụ onye Minista nke steeti maka ịzụ ahịa nchekwa yana, site na 2001 ruo 2003, onye minista steeti maka azụmaahịa. Site na 2001 ruo 2005, ọ bụ onye isi ala maka mba ofesi nwere ọrụ maka Middle East, Nchebe Mba Nile, Consular na Personal Affairs, na osote onye ndu nke House of Lords.

Symons bụ ma ọ bụ ka bụ onye otu British-American Project (BAP). Ọ nwere ndị otu 600 na ndị na-emepụta echiche, ndị si na mba abụọ ahụ, dị ka The Guardian si kwuo, ma na-enwe nzukọ kwa afọ ebe ihe niile a na-ekwu na-abụghị nke ndekọ. Ọ na-ejekwa ozi na bọọdụ ndị gọvanọ nke Ditchley Foundation.[1]


  1. Feature: Andy Beckett reports on the British-American Project | World news | The Guardian