Emelda Okiro

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Emelda Aluoch Okiro (amụrụ n'afọ 1977) bụ onye Kenya na-eme nchọpụta banyere ahụike ọha na eze bụ onye na-eduzi Ngalaba Ahụike Ndị Mmadụ na mmemme Kenya Medical Research Institute-Wellcome Trust na Kenya. Ọ na-achọ ịghọta ihe na-ekpebi mgbanwe ahụike na ịtụle ịnweta ozi ahụike. Ọ bụ onye otu African Academy of Sciences.

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

[1][1] [1][2] [1] [1][3] [4]A mụrụ Okiro na Kenya, otu n'ime ụmụnne itoolu.Ọ gara ụlọ akwụkwọ na Nairobi na Kitale.Ọ bụ onye gụsịrị akwụkwọ na mahadum Egerton,ebe ọ gụrụ akwụkwọ na biochemistry na chemistry.Ọ gụchara nyocha nke doctoral n'etiti Mahadum Open na Mahadum Warwick, na-amụ nje syncytial iku ume (RSV) yana otu esi ebufe ya n'ụlọ na obodo.Ọ chịkọtara data na Kilifi, ebe ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ puku ụmụ ọhụrụ iri abụọ n'ụlọ ọgwụ kwa afọ site na oyi baa na-akpata RSV.O gosiri na e nwere ike iji ihe atụ saliva mee nchọpụta RSV, nke ga-ezere mkpa ọbara maka ihe atụ.Mgbe ọ nwetasịrị akara mmụta doctorate, ọ kwagara mahadum dị na Nairobi, ebe ọ rụrụ ọrụ na ịba.Ọ mụtara ka plasmodium falciparum si dị iche na saịtị nwere ọrịa ịba dị iche iche.Ọ kwagara na mahadum Washington institute for Health metrics and evaluation, ebe ọ rụrụ ọrụ na Access, Bottlenecks, Costs and Equity (ABCE).

Nnyocha na ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Okiro rụrụ ọrụ dị ka onye ọrụ mmemme na Bill & Melinda Gates Foundation, ebe ọ nọ na Global Health Team. Ọ mụrụ mmetụta nke nchịkwa ịba na mmemme mgbochi retroviral, [5] ma bụrụkwa onye na-ahụ maka ịmepụta na ịhazi Malaria Modelling Consortium. [6] Ọ hapụrụ Foundation iji rụọ ọrụ na Philips Research Lab na Africa.   [citation needed]

A họpụtara Okiro na Ngalaba Ahụike Ndị Mmadụ na Kenya Medical Research Institute-Wellcome Trust na 2016. [7] [8] Ọ na-enyocha ọrịa na-efe efe nke ịba, ma na-arụ ọrụ iji mee ka ojiji nke data ahụike sie ike na ime iwu. [3] Ọ nwere mmasị na ọdịiche dị iche iche nke ndụ ụmụaka na Kenya. [5] A họpụtara ya na African Academy of Sciences na 2020.

Na 2022, Okiro bụ otu n'ime ndị nchọpụta Africa ise ka e nyere Wellcome Trust Senior Research Fellowship . [9] [10]N'afọ ahụ, e mere ya prọfesọ.

Akwụkwọ ndị a họọrọ[dezie | dezie ebe o si]

  •  
  •  
  •  

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Okiro nọ na International Advisory Board nke The Lancet . [11]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 DR EMELDA OKIRO: Pioneer of the saliva test (en). The East African (2020-07-06). Retrieved on 2022-11-19.
  2. Okiro (2012-12-26). "The Incidence and Clinical Burden of Respiratory Syncytial Virus Disease Identified through Hospital Outpatient Presentations in Kenyan Children". PLOS ONE 7 (12): e52520. DOI:10.1371/journal.pone.0052520. ISSN 1932-6203. PMID 23300695. 
  3. 3.0 3.1 Emelda Okiro | LINK malaria. web-archive.lshtm.ac.uk. Retrieved on 2022-11-19.
  4. Health Service Provision in Kenya: Assessing Facility Capacity, Costs of Care, and Patient Perspecti by Institute for Health Metrics and Evaluation - Issuu (en). issuu.com (2 October 2014). Retrieved on 2022-11-19.
  5. 5.0 5.1 Emelda Okiro | The AAS. www.aasciences.africa. Archived from the original on 2022-11-19. Retrieved on 2022-11-19.
  6. Emelda Okiro | LINK malaria. web-archive.lshtm.ac.uk. Retrieved on 2022-11-19.
  7. Emelda Okiro (en). www.tropicalmedicine.ox.ac.uk. Retrieved on 2022-11-19.
  8. Dr (en). tdr.who.int. Retrieved on 2022-11-19.
  9. Admin (2022-04-14). Celebrating Dr. Emelda Okiro (en-GB). KEMRI. Retrieved on 2022-11-19.
  10. Congratulations to our new Associate Professors — Centre for Tropical Medicine and Global Health (en). www.tropicalmedicine.ox.ac.uk. Retrieved on 2022-11-19.
  11. International Advisory Board. www.thelancet.com. Retrieved on 2022-11-19.