Emmanuel E Ikwue

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Emmanuel E Ikwue
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereEmmanuel Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1940 Dezie
Ebe ọmụmụOtukpo Dezie
Ọkwá o jiChief of the Air Staff Dezie
ebe agụmakwụkwọMons Officer Cadet School Dezie

Emmanuel E Ikwue (amuru 6 June 1940) bu onye isi ndi agha ikuku nke Naijiria site na 1969 rue 1975. [1] Brigadier Ikwue bụ onye ọchịagha nke ise nke ndị agha mmiri (NAF), onye nke atọ nwera ọkwa ahụ.  N'ịbụ onye mgbaàmà na Disemba 1969, ọ bụ onye mbụ na-ejide ụlọ ọrụ a dị ka onye isi ndị ọrụ, Nigerian Air Force.

Ndụ mmalite na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Brigadier Ikwue na 6 June 1940 na Otukpo, Benue State.  Ọ gara Methodist Central School Otukpo emesia ọ gakwara ụlọ akwụkwọ ndị agha ụgbọ mmiri site na 1954 ruo 1958. Ọ debanyere aha na Nigerian Army wee ziga ya maka ụdị onye otu Course 11, Regular Officers Special Training School Teshie, Accra, Ghana (1958 -  1959).  Mgbe nke ahụ, ọ gara Mons Officer Cadet School, Aldershot, na Royal Military Academy Sandhurst (1959).

Enyere ya ọrụ na 1961 wee ziga ya na 1st Battalion Enugu.  Na 1962 ọ jere ozi na ọrụ nchekwa na Congo n'okpuru Nkwado nke United Nations.  Na 1963, a nyocha ya onye ọrụ Captain (A) na Late Brigadier Maimalari, onye na-achị 2 Brigade NA mgbe ahụ.  Ọ bụ mgbe ọ na-eje ozi n'enwere a ka a mgbaàmà ya na NAF.  Na nke abụọ na NAF, Ikwue ikike indoctrination na orientation nke ndị agha na Germany n'etiti 1963 na 1964. Mgbe o si Germany lọta, a ule ya dị ka Senior Air Officer Administration na HQ NAF, Lagos na 1965 ya na onye German  dịka onye gị.  Ọ bụ n'akwa ka o nọmba ọrụ maka ndị ọrụ NAF.  N'afọ 1965, Prime Minister Tafawa Balewa mgbaàmà Ikwue ka ọ bụrụ onye ọrụ ụgbọ mmiri na Jamanị.  Na Jamanị, ọ bụ ya na-ahụ maka ihe ndị agha niile n ọrụ ndị na-anya anya niile dị na Yurop.  Na 1968, a mgbaàmà ya Doyen, onye isi ndị agha Attaché Referat (Corps) na Germany.  Ya mere, ọ bụ onye mbụ Afrika na onye mbụ na-enweta NATO General ga-abụ Oga ndị agha nke nwere ndị agha sitere na 35 mba.  N'afọ 1969, e chetara Ikwue wee họpụta onye ọchịchịagha nke ise nke NAF na onye otu Supreme Military and Federal Executive Councils.  Ọ bụ onye ọrụ mbụ a mgbaàmà n'ụdị onye isi ndị ọrụ ikuku.  O mere nhọpụta a ruo mgbe ọ lara ezumike nká na 1975.

Ihe nrite[dezie | dezie ebe o si]

. [1]N'ịkwado ọrụ ya na mba ahụ, e nyere ya Nrite Independence Medal, Kongo Medal na Long Service and Good conduct Medal.  NAF n nke nke ya, akwụkwọ akụkọ ya site na nturu ugo nke Medal Service Distinguished and Distinguished Flying Star.  Brigadier Ikwue na ezumike nka gara n'ịgba nkume.  Ọ bụkwa n'otu oge onye isi oche, Nigerian Bank for Commerce and Industry.  Ọ bụkwa onye isi oche, Board of Directors, Ashaka Cement Plc (onye nhọrọ nke LaFarge SA Paris) ruo 2012. O nwetakwara nzere bachelọ na nkà ọgụ na ezumike nka.

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Ugbu a ọ bụ onyeisi oche nke G. Cappa PLC. Ọ lụọla nwaanyị, mụtakwa ụmụ.

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Brigadier Emmanuel e Ikwue.