Emume Afiaọlụ Nnewi

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Emume Afiaọlụ Nnewi
food festival
mba/obodoNaijiria Dezie

Afiaolu (Emume iri ji ọhụụ) bụ mmemme ọdịnala a na-eme kwa afọ na Nnewi n'ihe dị ka ọnwa Ọgọst. Ememe Afiaolu na-amalite n'ụbọchị "Eke" nke a na-akpọkarị "IWAJI" (ịcha ncha) na Ikpa Nku (ịchịkọta osisi), nke a na-ekwupụta na e nwere ji ọhụrụ nakwa ikele Chineke . [1] Ememe a gụnyere ihe ntụrụndụ dị iche iche nke gụnyere mmemme emume nke Igwe (eze), egwu ọdịnala ụmụ agbọghọ na ịgba egwu mmanwu [2]

Ji bụ isi ihe ubi ndị Igbo na-akọ ma bụrụkwa nri ndị Igbo. Ememme iri ji Ọhụrụ nke a na-akpọ 'Iwa-Ji ohuu' ma ọ bụ 'Iri-Ji' bụ emume na-egosi etu ji dị n'ime ndụ ọha mmadụ na omenala ndị obodo anyị. N'oge mmemme ahụ, anyị na-ekele Chineke maka ọbịbịa nke owuwe ihe ubi nke ji ọhụụ wee mee emume ọdịnala iji kwupụta na ji ọhụrụ dabara maka oriri n'ọzụzụ. [3]

Mmalite[dezie | dezie ebe o si]

Obodo Aneado ( Nnewi ) nwere nkwenye ndị nna ochie, usoro uru ọdịnala na ọtụtụ mmemme omenala nke pụtara ìhè n'ime ha bụ mmemme jị ọhụụ (Afiaolu, nke a makwaara dị ka Ifejioku) bụ nke gbadoro ukwu na ihe nkiri na mmemme dị iche iche karịsịa nke okpukperechi. A na-ahụ ya maka nsọpụrụ Ufiojiokwu bụ chi nke ọmụme ala. Ọ na-emekarị n'ọnwa Ọgọst nke afọ ọ bụla ma na-adịru ụbọchị anọ nke obodo. Ememe a na-amalite n'ụbọchị Eke rue Orie nakwa Afọ wee mechie n'ụbọchị Nkwọ. [4]

A na-eme nkwadebe nke ememe a ọnwa ise n'ihu, ụmụ agbọghọ na-amụta ịgba egwú nke ụmụ okorobịa na-elekọta. Ha na-esijikwa ahụ́ ha ma na-eji ejiji. Otu ụmụ okorobịa (oto kolo) na-ebute ụmụ okorobịa niile togoro eto n'òtù nzuzo ka ha wee nwee ike isonye na ịgba egwu mmanwu. N'uhuruchi tupu ụbọchị ememme ahụ, a na-eri ma ọ bụ tụfuo ji ochie niile (nke sitere n'ihe ọkụkụ nke afọ gara aga) na-esote "Onuakuku" nke na-egosi ịdebe ọgụ na mma mgbe oge ọrụ ugbo gasịrị. Na agbanyeghị na ọtụtụ ezinaụlọ amalitela iri ji ọhụrụ, chi kachasi ndị nna ochie nke obodo ahụ, “Edo”,Ele”,Eze”,Ana na “Ezemewi” onye isi nchụaja ha agaghị esutu ji ọhụrụ ọnụ ruo mgbe ememe “Afiaolu”. [5]

Ụbọchị Eke[dezie | dezie ebe o si]

N'ụbọchị mbụ nke mmemme ahụ bụ Eke, Igwe Nnewi na-emerube emume ekele owuwe ihe ubi n'ámá obodo.

[4]

Ụbọchị Orie[dezie | dezie ebe o si]

N'echi ya, "Orie" bụ ụbọchị maka ihe ngosi egwu dị iche iche nke ụmụ agbọghọ na ụmụ nwoke. Egwu “Igba Ijele” bụ egwu ndị otu a na-agba wee na-efe “Edo” nakwa chi ọha nke ala. Site n'Iwaji, ndị mmadụ agaghị enwe ụnwụ na agụụ. Malitezie ugbu a gaa n'ihu, obi ụtọ nwere ike ịmalite, mgbe ahụ bụ mgbe Igbaijele" ji aputa mputa mbụ n'ime afọ iji mee ihe na ogbo. Ndị na-agba egwu na-ebu ụzọ mee ihe n'ụlọ arụsị Edo tupu ha gagharịa n'ámá ahịa Nkwo wee bata n'obí Igwe ebe a na-agbazi nke bu egwu. N'oge a na-agba egwu, a na-atụba ndị mmadụ n'ọṅụ a na-achịkwaghị achịkwa nke na-eme ka ahụ dị nro, nakwa ntụgharị nke úkwù na ara. Ndị ndu abu a zụrụ nke ukwuu na-edu n'oge Igba Ijele. Ọ bụ oge asọmpi nke ọma n'oge a na-asọpụrụ onye na-agba egwu kacha mma n'afọ. [2]

Ụbọchị Afọ[dezie | dezie ebe o si]

N'ime ụbọchị mmemme "Afiaolu", mgbede "Afọ" bụ nke kachasị atọ ụtọ ma burukwa nke a naghi echefu echefu. Ọ na-abụkarị mgbede a na-echekwa maka ihe nkiri mmanwu, Igwe na ndị ndụmọdụ ya na-akpọkarị mmanwu Ijele si Umueri Anambra steeti . Ijele bụ eze mmanwu na steeti Anambra, ọ bụ kwa ezinaụlọ mmadụ anọ: nne, nna, ndị uwe ojii na ndị na-ete nkwụ. [3]

Nne Ijele bu onye mbu na-aputa mgbe nile, o bu mmanwu nwanyi mara mma nke na-ejide nnukwu odu ehi na efere enamel a pịrị apị. Ọ na-agba egwu maka ọjà na egwu dị nro. Ijele “Onuku” (Nna Ijele) nwere ihu buru ibu ma yirikwa uwe eze were n

Tutu Ijele amalite ịgba egwu, a ga-edozirịrị ngwa egwu ya. Ngwa egwu a gụnyere ịgbà, ogene Ubom, Uyo, Ekwe, ọjà (Oja –Ufele); Ijele na-agba egwu dika onye eze dika a n'aku igba eze: ọ na-agba egwu nke a na-akpọ Akunechenyi n'Anambra steeti. [4]

Mmanwu Ijele na-eme naanị ozugbo agbara ọnụ egbe asaa dika a n'aku egwu eze ya. Ndị Ijele na-emekarị n'oge ọkọchị iji gosi ọmụmụ na oke owuwe ihe ubi kwa afọ.

Ụbọchị Nkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Ụbọchị Nkwo bụ ụbọchị ikpeazụ nke mmemme "Afiaolu", ọ bụ ụbọchị a ka onye isi nchụaja, Igwe na ndị okenye na-ekpe ekpere ikpeazụ n'aha obodo. A na-achụrụ Edo àjà iji chebe ụmụaka ndị nọ n’ụlọ na ná mba ọzọ. Ụmụnwaanyị ndị e nyere iwu ka ha na-esi nri, na-akwadebe ji a na-akpụ akpụ na ofe onugbu nke a na-ebuga n'ụlọ eze iji wee lee ma ndị ọbịa ma ndị Anedo bịara n'ọgbọ egwuregwu ahụ. Ọ bụkwa otu ụbọchị a na-etinye maka ihe nrụaka ndị okenye niile nke a na-egosipụta n'ebe a họpụtara maka obodo ọ bụla. Obodo anọ niile na-eweputa otu mmanwu ga anọchi anya ha dị ka “Orinuli” na Otolo, “Ayakozikwo”-nai” nke Uruagu, Ozo –ebunu si Umudim na Ebu –Ebu si Nnewichi na-eme ihe n’ebe ha dị iche iche iji chịkọta ihe omume ụbọchị ahụ. Otú a mmemme ọdịnala Afiaolu nke Nnewi si agwụ. [1]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Onwutalobi. New Yam Festival – The Official Nnewi City Portal. www.nnewi.info. Retrieved on 2015-09-19.
  2. 2.0 2.1 "AFIA OLU OR" IFEJIOKU" (NEW YAM) TRADITIONAL FESTIVAL OF NNEWI AS RELIGIOUS RITUAL AND DRAMA. ScholarsHub. Archived from the original on 2015-09-24. Retrieved on 2015-09-19.
  3. 3.0 3.1 The maiden New yam Festival (Okuka iri ji ndi igbo) at Igbo-Ukwu. nacd.gov.ng. Archived from the original on 2016-03-05. Retrieved on 2015-09-19.
  4. 4.0 4.1 4.2 Onwutalobi. Nnewi Afiaolu Festival – The Official Nnewi City Portal. www.nnewi.info. Archived from the original on 2015-11-22. Retrieved on 2015-09-19.
  5. Onwutalobi. Nnewi Festivals – The Official Nnewi City Portal. www.nnewi.info. Archived from the original on 2015-11-23. Retrieved on 2015-09-19.