Enweghị ọrụ na Brazil

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Enweghị ọrụ na Brazil
obere ụdị nkeenweghị ọrụ Dezie
mba/obodoBrazil Dezie

Ndị nyocha ọrụ kwa ọnwa kpebisiri ọnụego enweghị ọrụ na Brazil ruo March 2012, mgbe nyocha nke mba malitere ikpebi ya site na nlele nke ezinụlọ nke ụlọ ọrụ Brazil Institute of Geography and Statistics (IBGE) na-ahazi. Nchọpụta a na-enyocha ọnụ ọgụgụ ndị na-arụsi ọrụ ike na akụ na ụba sitere na ezinụlọ 211,000 na ihe dịka traktị ọnụ ọgụgụ 16,000 na mba ahụ.

Nkọwa nke enweghị ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

IBGE na-ekewa dị ka ndị na-enweghị ọrụ ndị na-adịghị arụ ọrụ, dị maka ọrụ ma mee ihe iji nweta ọrụ n'ime ụbọchị iri atọ bu ụzọ nyocha ahụ.

Maka nyocha emere n'etiti 1983 na 2002, IBGE lere ọnụ ọgụgụ ndị na-arụ ọrụ afọ (PIA), ka ndị gafere afọ iri na ise. N'okpuru usoro ọhụrụ a ewelitere oke afọ ruo iri na asatọ. A ga-ewere ya dị ka onye ọrụ, ụlọ ọrụ ahụ na-edobe ọnụ ụzọ na awa 15 kwa izu. Ọmụmụ ihe ọhụrụ ahụ na-ebelata nke ahụ ruo otu awa kwa izu.

Nsonaazụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọnụ ọgụgụ enweghị ọrụ kachasị elu edebara aha kemgbe Nọvemba 2001 bụ na Septemba 2020 (14.9%) yana nke kacha ala bụ Disemba 2011 (4.7%). Na 2015-2016, Brazil nwere nnukwu nsogbu akụ na ụba nke were ọnụ ọgụgụ enweghị ọrụ iji dekọ ọkwa ruo mgbe ahụ, site na 6.9 na 2014 ruo 11.4 na 2016. Na Julaị 2017, iji lụso mmetụta nke nsogbu akụ na ụba ọgụ, gọọmentị Brazil kwadoro mgbanwe iji mee ka mmekọrịta ndị ọrụ dị ọhụrụ na ịkwado ohere ịnweta ọrụ. Mgbe mgbanwe a gasịrị, ọnụ ọgụgụ enweghị ọrụ malitere iji nwayọọ nwayọọ na-agbada mgbe usoro mmụba dị iche iche, site na 12.9 na Julaị 2017 ruo 11.1 na December 2019. Na 2020 na 2021, Brazil nwetara nsogbu akụ na ụba nke ọrịa COVID-19 nke butere ọnụ ọgụgụ enweghị ọrụ na ndekọ dị elu, 14.9 na Septemba 2020 na ọzọ na Machị 2021. Mgbake akụ na ụba gosipụtara nke ọma na 2022 mgbe ọnụ ọgụgụ enweghị ọrụ laghachiri na nke kachasị ala kemgbe February 2015.

Ọnụego enweghị ọrụ (%)[dezie | dezie ebe o si]

Years/Months Jan Feb Mar Apr May Jun Jul Aug Sep Oct Nov Dec Annual
2001 12.2 11.9
2002 10.8 11.1 12.6 12.9 12.5 11.9 11.6 11.9 11.7 11.5 11.2 10.9 11.7
2003 11.2 11.6 12.1 12.4 12.8 13.0 12.8 13.0 12.9 12.9 12.2 10.9 12.3
2004 11.7 12.0 12.8 13.1 12.2 11.7 11.2 11.4 10.9 10.5 10.6 9.6 11.5
2005 10.2 10.6 10.8 10.8 10.2 9.4 9.4 9.4 9.6 9.6 9.6 8.3 9.8
2006 9.2 10.1 10.4 10.4 10.2 10.4 10.7 10.6 10.0 9.8 9.5 8.4 10.0
2007 9.3 9.9 10.1 10.1 10.1 9.7 9.5 9.5 9.0 8.7 8.2 7.4 9.3
2008 8.0 8.7 8.6 8.5 7.9 7.8 8.1 7.6 7.6 7.5 7.6 6.8 7.9
2009 8.4 8.5 9.0 8.9 8.8 8.1 8.0 8.1 7.7 7.5 7.4 6.8 8.1
2010 7.2 7.4 7.6 7.3 7.5 7.0 6.9 6.7 6.2 6.1 5.7 5.3 6.7
2011 6.1 6.4 6.5 6.4 6.4 6.2 6.0 6.0 6.0 5.8 5.2 4.7 6.0
2012 4.7 5.5 8.0 7.8 7.7 7.6 7.5 7.4 7.1 7.0 6.8 6.9 7.4
2013 7.3 7.8 8.1 7.9 7.7 7.5 7.4 7.2 7.0 6.8 6.6 6.3 7.3
2014 6.5 6.8 7.2 7.2 7.1 6.9 7.0 7.0 6.9 6.7 6.6 6.6 6.9
2015 6.9 7.6 8.0 8.1 8.3 8.4 8.7 8.9 9.0 9.1 9.1 9.1 8.4
2016 9.6 10.3 11.1 11.3 11.3 11.4 11.7 11.9 11.9 11.9 12.0 12.2 11.4
2017 12.7 13.3 13.9 13.7 13.4 13.1 12.9 12.7 12.5 12.3 12.1 11.9 12.9
2018 12.3 12.7 13.2 13.0 12.8 12.6 12.4 12.3 12.0 11.9 11.7 11.7 12.4
2019 12.2 12.6 12.8 12.6 12.4 12.1 12.0 11.9 11.9 11.8 11.3 11.1 12.1
2020 11.4 11.8 12.4 12.7 13.1 13.6 14.1 14.8 14.9 14.6 14.4 14.2 13.5
2021 14.5 14.6 14.9 14.8 14.7 14.2 13.7 13.1 12.6 12.1 11.6 11.1 13.5
2022 11.2 11.2 11.1 10.5 9.8 9.3 9.1 8.9 8.7 8.3 8.1 7.9 9.3
2023 8.4 8.6 8.8 8.5 8.3 8.0 7.9 7.8 7.7 7.6 7.5 7.4 8.0
2024 7.6 - - - - - - - - - - - -

Sistemụ enweghị ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Brazil nwere ọtụtụ usoro enweghị ọrụ dị iche iche nke nwere ike inyere ndị ka tụfuru ọrụ ha aka. Nke mbụ, Brazil nwere usoro a na-akpọ FGTS, Fundo de Garantia por Tempo de Serviço (Fund of Service guarantee Fund), nke na-enyere aka nweta otu ego n'aka ụlọ ọrụ wee nye ya Caixa Econômica Federal, [1] otu n'ime Brazil kacha elu. ụlọ akụ. A na-ejikwa ego ndị a na-akwado ndị ọrụ na-enweghị ọrụ na nso nso a; Nke a na-eme n'ihi na onye were gị n'ọrụ ga-anakọta 8% nke ụgwọ ọnwa onye ọrụ wee tinye ya na akaụntụ Caixa Econômica Federal ha kwa ọnwa. [2] Na-esote, Brazil nwekwara usoro a na-akpọ Aviso Previo, nke na-enye onye ọrụ ọ bụla ikike ịrụ ọrụ otu ọnwa gara aga mgbe a chụrụ ya n'ọrụ n'ụlọ ọrụ, ma ọ bụ nweta ego ha gaara arụ ọrụ n'ime otu ọnwa. [2] Ọzọkwa, ọ bụrụ na onye ọrụ ọ bụla arụwo ọrụ opekata mpe ọnwa isii, ha tozuru itinye akwụkwọ maka uru enweghị ọrụ. [3] Usoro enweghị ọrụ ndị a, n'etiti ndị ọzọ dị iche iche, dị maka ụmụ amaala Brazil.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

ndị na-arụ ọrụ afọ (PIA), ka ndị gafere afọ iri na ise. N'okpuru usoro ọhụrụ a ewelitere oke afọ ruo iri na asatọ. A ga-ewere ya dị ka onye ọrụ, ụlọ

  1. The 10 Major Brazilian Banks (en). The Brazil Business. Retrieved on 2018-12-13.
  2. 2.0 2.1 Unemployment Benefits in Brazil (en). The Brazil Business. Retrieved on 2018-12-13.
  3. Social Security in Brazil (en). Just Landed. Retrieved on 2018-12-13.