Euphrasie Kandeke

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Euphrasie Kandeke
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịBurundi Dezie
Aha enyereEuphrasie Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịUnion for National Progress Dezie

Euphrasie Kandeke bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Burundi. Jean-Baptiste Bagaza họpụtara ya ka ọ bụrụ Minista na-ahụ maka ajụjụ ụmụ nwanyị n'afọ 1982 (ụfọdụ akwụkwọ na-ekwu na ọ were ọnọdụ ahụ n'afọ 1974.[1][2][3]Ọ rụrụ ọrụ n'akụkụ Caritas Mategeko Karadereye, onye n'oge ahụ bụ Minista na-ahụ maka mmekọrịta mmadụ na ibe ya; ha abụọ bụ ụmụ nwanyị mbụ jere ozi na kansụl Burundi.[1][2] Ọ nọgidere n'ọkwa ya ruo na afọ 1987.[3] N'oge ọrụ ya, ọ rụkwara ọrụ dị ka odeakwụkwọ ukwu nke ndi Burundian Women's Federation, ọ bụkwa onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke Union for National Progress.[4][5] E mechara tụọ ya mkpọrọ, e jidere ya n'abalị tupu nnupụisi nke afọ 1987; n'etiti mmejọ ya, a na-atụ aro na ndị agha kwesịrị ịdị obere.[6] Mgbe ọ nọ n'ụlọ mkpọrọ, a na-enye ya Fanta lemonade agwakọta na nnu, n'etiti ihe isi ike ndị ọzọ.[7] Kandeke bụ onye Tutsi.[8]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndepụta nke ụmụ nwanyị mbụ nwere ọfịs ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'Africa

Ebenside[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 (1982) Jeune Afrique. Les Editions J.A.. 
  2. 2.0 2.1 Net Press. www.netpress.bi. Retrieved on 6 November 2017.
  3. 3.0 3.1 Burundi Ministers. www.guide2womenleaders.com. Retrieved on 6 November 2017.
  4. (1980) Daily Report: People's Republic of China. National Technical Information Service. 
  5. (1980) Women's International Network News. Women's International Network. 
  6. Colin Legum (1989). Africa Contemporary Record: Annual Survey and Documents. Africa Research Limited. ISBN 9780841905580. 
  7. (1987) New African. IC Magazines Limited. 
  8. Raphaël Ntibazonkiza (1992). Au royaume des seigneurs de la lance: De l'indépendance à nos jours (1962-1992). Bruxelles droits de l'homme. ISBN 978-2-9600041-1-3.