Eurodad

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Eurodad
otu
Oge/afọ mmalite1990 Dezie
aha mkpirisiEurodad Dezie
Archive naInternational Institute of Social History Dezie
mba/obodoBelgium Dezie
dị na ngalaba nhazi mpagharaBrussels-Capital Region Dezie
ọdịdị isi ụlọ ọrụBrussels-Capital Region Dezie
webụsaịtịhttp://www.eurodad.org/ Dezie

 

Netwọk European na ụgwọ na mmepe Eurodad Map

Eurodad (European Network on Debt and Development) bụ netwọkụ nke òtù 53 na-abụghị ndị gọọmentị na ndị mmekọ iwu asaa sitere na mba 29 Europe. [1] Eurodad na ndị òtù ya mejupụtara netwọk, netwọk a na-eme nchọpụta ma na-arụ ọrụ na nsogbu ndị metụtara ụgwọ, ego mmepe na mbelata ịda ogbenye .

Na nso nso a netwọk a lekwasịrị anya n'okwu ndị dị ka nsochi enyemaka nke mba Europe na-emefu, ịkagbu ụgwọ ọtụtụ akụkụ, nkwado ụgwọ, ịdị mma enyemaka, ọnọdụ na nkwekọ, ụgwọ ezighi ezi, na ụgwọ kredit mbupụ.

Ihe mgbaru ọsọ nke Eurodad bụ òtù dị ka World Bank, International Monetary Fund (IMF), Òtù Na-ahụ Maka Njikọ Akụ na Ụba na Development, Otú ọ dị ọ na-elekwasịkwa ọchịchị Europe n'onwe ha.

  • na-akwalite atumatu mmepe nke na-akwado atumatu mmepe na-adigide na-akwado ndi ogbenye na nke ochichi onye kwuo uche ya.
  • na-akwado ike nke ndị South iji chepụta ụzọ nke ha maka mmepe na ịkwụsị ịda ogbenye.
  • na-achọ ihe ngwọta na-adịgide adịgide na nke na-adịgide adịgide maka nsogbu ụgwọ, ego mmepe kwesịrị ekwesị, na usoro ego ego zuru ụwa ọnụ kwụsiri ike na-akwado mmepe.

Eurodad na-ahazi ọrụ nke ndị na-abụghị ndị gọọmentị na-arụ ọrụ na okwu ndị a, ma na-arụkọ ọrụ ọnụ na ọha obodo na North na South iji nweta ihe mgbaru ọsọ ndị a. Eurodad dị adị kemgbe 1990 ma debanye aha ya dị ka ọgbakọ anaghị akwụ ụgwọ na Netherlands na Belgium. Ndị otu ya na-akwado ya (ihe dị ka otu ụzọ n'ụzọ atọ nke mmefu ego) yana site na Dutch Ministry of Foreign Affairs, Swedish International Development Cooperation Agency na UK Department for International Development .

Ndị otu nọ na UK gụnyere CAFOD, Oxfam, Christian Aid, Tearfund na World Development Movement .

Ụgbọ elu isi obodo ezighi ezi[dezie | dezie ebe o si]

Eurodad lekwasịrị anya nke ukwuu n'okwu gbasara ụgbọ elu isi obodo (ma ọ bụ ego ego na-akwadoghị ) na mkpọsa ha iji kwalite mmepe akụ na ụba na mba ndị na-emepe emepe. [2] Dị ka ndị dị otú ahụ, ha aghọwo onye na-ahazi kọmitii na-arụ ọrụ nke Task Force on Financial Integrity & Economic Development, Njikọ nke NGO na gọọmenti na-arụ ọrụ iji kwalite nghọta na usoro ego mba ụwa.

Nsogbu nke ụgbọ elu isi obodo na-akawanye njọ site n'eziokwu na ọ bụghị iwu na-akwadoghị na ọ na-ewere ọrụ akụ na ụba na-akwadoghị nke ụlọ ọrụ. Ọ na-achọ "ịbanye n'usoro iwu na usoro anaghị eji ego eme ihe kama ihu ọma, ihe ùgwù na uru dị ka ụzọ mgbanwe." [3]

N'afọ 2009, Eurodad bipụtara akwụkwọ mpempe akwụkwọ a na- akpọ Global Development Finance: Illicit Flow Report 2009 . Ọtụtụ narị ibe, ndị a tụrụ anya na ha ga-enwe atụmatụ zuru oke nke usoro mmefu ego zuru ụwa ọnụ n'ụzọ iwu na-akwadoghị, bụ ihe efu. [4] Dị ka nzukọ a si kwuo, nke a bụ iji gosi ụma kpuru ìsì n'akụkụ ụlọ ọrụ kacha ike n'ụwa na mbufe akụ na ụba a. A na-emesi nke a ike site n'eziokwu ahụ bụ na ihe karịrị pasentị 50 nke mmiri na-esighị ike na-esite na ndị ogbenye na-aga mba ndị bara ọgaranya, na-emetụta ọnọdụ ịda ogbenye na ebe ndị a. [5] G20 ekwela nkwa na ha ga-eleba anya na "mpụpụ iwu na-akwadoghị" mana enwere ndị nkatọ kwuru na ntinye aka ahụ kwuru na ọ dị mkpa iji dozie nsogbu ahụ na mba ndị ọ metụtara ebe ọ gbachiri nkịtị na "nbata" kwekọrọ ma ọ bụ ebe ndị na-enweta ego. [6]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Directorate-General for Development (European Commission)
  • Ego mmepe European
  • Kọmitii nzuko omeiwu Europe na mmepe
  • Ebumnuche mmepe nke puku afọ
  • Task Force on Financial iguzosi ike n'ezi ihe & Economic Development
  • Mmemme mmepe United Nations

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. "Eurodad: Members". Eurodad web portal. Retrieved 16 June 2021
  2. Capital flight, tax havens and financial regulation. Eurodad web portal. Retrieved 21 September 2010.
  3. Edelbacher (2015). Corruption, Fraud, Organized Crime, and the Shadow Economy. Boca Raton: CRC Press, 12. ISBN 9781482255324. 
  4. Shaxson (2011). Treasure Islands: Uncovering the Damage of Offshore Banking and Tax Havens. New York: Palgrave Macmillan, 30. ISBN 9780230105010. 
  5. Uchenna (2016). Economics and Political Implications of International Financial Reporting Standards. Hershey, PA: IGI Global, 291. ISBN 9781466698765. 
  6. Shaxson, p. 30.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]