Festus Okotie-Eboh

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Festus Okotie-Eboh
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha ọmụmụFestus Samuel Edah Dezie
Aha enyereFestus, Sam Dezie
aha ezinụlọ yaOkotie, Eboh Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya18 Julaị 1912 Dezie
Ebe ọmụmụWarri Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya15 Jenụwarị 1966 Dezie
Ụdị ọnwụỊgbụ mmadụ Dezie
nwaAlero Okotie-Eboh Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jiMinister of Finance of Nigeria Dezie

[1]Chief Festus Okotie-Eboh (18 Julaị 1912 – 15 Jenụarị 1966) bụ onye ikendọrọ ụdị bụ onye ozi na-ahụ maka ego na ebe site na 1957 ruo 1966 n'oge ihe Sir Abubakar Tafawa Balewa

. [2]A alaka Okotie-Eboh nye onye isi Itsekiri, Prince Okotie Eboh na Warri Division, obodo dị n'ụdị osimiri Benin na Niger Delta .  [1] [2] Tupu a elu aha ya, ọ bụ Chief Festus Samuel Edah.  Ọ bụ National Treasurer nke Nigerian First Republic pati, NCNC, bụrụkwa onye isi otu pati Federal Parliamentary Party nke NCNC, nọchiri KO Mbadiwe.

Ndụ mmalite na ọrụ azụmahịa[dezie | dezie ebe o si]

Okotie Eboh njikọ Festus Samuel Edah [1] na Benin River, ochie Warri division.  Site na 1932 ruo 1936, ọ gara ụlọ akwụkwọ Baptist Sapele.  [2] Mgbe ọ tupu akwụkwọ, ọ debanyere aha n'ihe ọrụ mpaghara ya alụ na ụlọ akwụkwọ dị ka onye nkuzi.  [3] Na 1937, ọ ọrụ ọrụ na Bata Shoe Company dị ka onye na-eme ego.  [3] Mgbe ọ na-arụ ọrụ dị ka onye nwe, ọ nọkwa na-amụ akwụkwọ ego na-adị ego.  N'afọ 1944, Bata bufere ya na Legọs ka ọ bụrụ Chief Clerk na West Coast Accountant.  Ọ nọ na Legọs otu afọ tupu ọ pụọ Sapele ka ọ bụrụ osote onye njikwa ngalaba Sapele.  N'afọ 1947, e ụdị ya Prague, Czechoslovakia maka nkọwa ọzọ ebe ọ a mura diploma na ịzụ ahịa na chiropody.  Ọ Louis Bata Shoe iji guzobe azụmahịa osisi na rọba.  [3] O mara aka n'ahịa mbupụ rọba n'aha ụlọ ọrụ Afro-Nigerian Export and Import Company.  Onye ọrụ ahụ bugara akwụkwọ mpempe akwụkwọ na-ese mmasị na Europe na North America.  [3] N'afọ 1958, ọ mepere ụlọ ọrụ na-ahụ roba na mgbe e ịhụ na 1963, ọ ụlọ ọrụ Omimi Rubber na Canvas Shoe.  Ọ asụsụkwara ọrụ ole na ole ya na ndị mmekọ mba ọzọ abụọ: Dizengoff na Coutinho Caro, ndị mmekọ kwalitere Mid-West Cement Co, ụlọ ọrụ clinker ciment na Koko na Unameji Cabinet Works.

[3]Okotie Eboh ngosi na 1942 na ya na-egosi nke ọtụtụ ụlọ akwụkwọ na Sapele .  Akwụkwọ mbụ bụ Sapele Boys Academy, soro Zik's College of Commerce.  Na 1953, ọ pịa Sapele Academy Secondary School.  N'afọ 1940 na 1950, Okotie Eboh bụ onye isi oche nke Warri Ports Advisory Committee, Sapele Township Advisory Board na Sapele Town Planning Authority

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

. [4]Na 1951, mgbe ike ụfọdụ sitere n'Azikwe, ọ zọọ oche wee họpụta ya na ndị Mgbakọ Western Region.  [1] N'afọ 1954, a na-enwe ya ka ọ bụrụ onye nchekwa ego nke NCNC wee nwee ihe ịga nke ọma dịka onye ikendọrọ pati ahụ na-anya anya Warri division n'ihe omebe iwu.  [2] A mgbaàmà ya dị ka onye minista na-ahụ maka ọrụ na ike nke Federal na January, 1955, na afu abụọ ka e ịhụ, ọ na-enye Minista ego.

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

.Okotie Eboh na-ekiri Itsekiri aha ya bụ Victoria na 1942. Nwa ha ekere, bụ Alero, ngosi Oladipo Jadesimi .  [1] Nwa ha nke ọdụdụ bụ Ajoritsedere Awosika, onye bụbu onye ọrụ obodo.

Ọnwụ[dezie | dezie ebe o si]

. [5]Egburu Okotie-Eboh ya na Prime Minister Tafawa Balewa na ndị agha nke January 15, 1966, bụ nke Nigeria First Republic, wee si otú a na-achị ndị ozi

Ọgụgụ ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Rosalynde Ainslie, Catherine Hoskyns, Ronald Segal ; Frederick A. Praeger, ndọrọ ndọrọ ọchịchị Africa: Onye bụ onye nke ndị mmadụ na ndị otu . Frederick A. Praeger, 1961
  • Ryszard Kapuściński, Anatomy of a Coup d'Etat Chapter in The Shadow of the Sun (1998)

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Chief Festus Sam Okotie-Eboh, the colossus lives on (en-US). Vanguard News (2022-01-13). Retrieved on 2022-03-03.
  2. Sklar (2004). Nigerian Political Parties: Power in an Emergent African Nation. Africa World Press Press. ISBN 9781592212095. 
  3. Eguoritse (1959). Feathers for a great Nigerian statesman: being a short biographical portrait of Chief, the Hon. F.S. Okotie-Eboh (in en). Apapa: Twentieth Century Press). OCLC 16667560. 
  4. Okotie- Eboh: In time and history (en-US). The Guardian Nigeria News - Nigeria and World News (2016-04-10). Retrieved on 2020-05-26.
  5. Nigeria - the 1966 Coups, Civil War, and Gowon's Government.