Forminière

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nchịkọta ụrọ na ụlọ ọrụ diamond nke Forminière na Kasai, c.1959

Société internationale forestière et minière du Congo (French; n'ụzọ nkịtị "International Forestry and Mining Company of the Congo"), nke a maara dị ka Forminière, bụ ụlọ ọrụ na-egwupụta osisi na nke na-egwuri egwu na Belgian Congo (Democratic Republic of the Congo nke oge a). Jean Jadot tọrọ ntọala na 1906, ụlọ ọrụ ahụ malitere ịkụpụta diamond na Kasai na 1913. N'ịdị elu ya, Forminière na-etinye aka na ọla edo na ọlaọcha, owu, nkwụ na roba, ịkọ ugbo, ịhịa aka na ọbụna ụlọ ahịa. Steeti colonial nke Belgium nwekọrọ pasenti 50 nke isi obodo ụlọ ọrụ ahụ, nke ndị ọzọ bụ ndị nwe oke nke America na-ejide ya.

N'oge ọ dị, site n'afọ 1913 ruo 1961, Forminière nwere naanị ya na mmepụta diamond na Kasai.[1]

Forminière na onye na-asọmpi ya, Société minière de Beceka (Mibeka), mechara gbanwee ka ọ bụrụ "de Bakwanga" (MIBA), na-achịkwa mmepụta diamond na Belgian Congo. N'afọ 1959, mmepụta diamond nke Forminière rịrị elu ruo carats 425,234. Otú ọ dị, mgbe nnwere onwe 1960 nke Congo na ọgba aghara na mpaghara ahụ, ọrụ ụlọ ọrụ kwụsịrị n'oge na-adịghị anya.[1] Forminière bụ onye isi ụlọ ọrụ na-akwado steeti South Kasai nke kewapụrụ onwe ya wee nweta ohere n'aka gọọmentị ya maka mgbanwe ego..

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

 

  • Thomas Fortune Ryan
  • Ụlọ Ọrụ Na-egwupụta Ihe Ndị Dị n'Ebe Ọhụrụ nke Bakwanga
  • Diamang (Angola)
  • Union Minera du Haut Katanga (UMHK)
  • Ndịda Kasai

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Diamonds in Africa: Democratic Republic of Congo. Alluvial Exploration & Mining. Retrieved on February 27, 2018."Diamonds in Africa: Democratic Republic of Congo". Alluvial Exploration & Mining. Retrieved February 27, 2018. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "diamond" defined multiple times with different content

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]