Frank Oputa-Otutu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Frank Oputa-Otutu
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereFrank Dezie

 

Frank Oputa-Otutu bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria bụ onye omeiwu n'oge Republic Mbụ. Ọ bụ onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị NCNC ma duzie ngalaba Aboh nke pati ahụ. Oputa-Otutu bụ onye omeiwu nke Federal Republic of Nigeria na 1964.[1]

Oputa-Otutu gụrụ akwụkwọ na Yaba School of Pharmacy n'etiti 1937 na 1941, o mechara guzobe ụlọ ahịa ọgwụ nke ya na 1947.[2]

Tupu nnwere onwe Naịjirịa na 1960, ọ bụ onye otu Western House of Assembly na n'otu oge, a họpụtara ya dị ka onye na-erughị eru n'ụlọ ahụ.[3] Mgbe e belatara Republic nke Mbụ, a họpụtara Oputa-Otutu dị ka Kọmishọna nke Ụlọ Ọrụ na Mid-Western State.[4]

N'afọ 1966, ya na Shehu Shagari na Hon Olaniran, ha nọchitere anya Naijiria na Nzukọ Nzukọ Ndị Omeiwu Commonwealth ebe ọ kwuru maka ilekwasị anya na nsogbu agbụrụ South Africa mgbe mba ahụ si na Commonwealth pụọ.[5]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. "Oputa-Otutu Blames Dafe", Morning Post, September 29, 1964.
  2. Orimoloye (1977). Biographia Nigeriana : a biographical dictionary of eminent Nigerians. G.K. Hall. ISBN 0816180490. 
  3. Post (1973). The price of liberty; personality and politics in Colonial Nigeria. University Press. ISBN 9780521085038. 
  4. Babah (6 March 2017). OPUTA-OTUTU, Frank. Biographical Legacy and Research Foundation.
  5. Church (1966). Europe today: report to the Committee on Foreign Relations, United States Senate by Senator Frank Church on a study mission to Brussels, Paris, London, Bonn, Berlin and the Eighteen Nation Disarmament Conference at Geneva, My 1966. (in English). United States Government Printing Office. OCLC 492782270.