G.J. Afolabi Anya

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
G.J. Afolabi Anya
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereGabriel, J., Afolabi Dezie
aha ezinụlọ yaOjo Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1 Novemba 1929 Dezie
Ebe ọmụmụAdo Ekiti Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya30 Ọgọọst 2020 Dezie
Ebe ọ nwụrụIkeja Dezie
Ọrụ ọ na-arụgeographer Dezie
Ebe ọrụOsogbo Dezie
Ihe nriteKnight of the Order of St. Gregory the Great, Order of the Niger Dezie
Nwere ọrụ na mkpokọtaNational Museum of World Cultures Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

Prọfesọ Gabriel Jimoh Afolabi Ojo (1929-2020) bụ onye nkuzi Naijiria na onye ndú na Chọọchị Katọlik. Prọfesọ Gabriel Jimoh Afolabi Ojo Chọọchị Katọlik nke Naijiria A mụrụ ya na Nọvemba 1, 1929, na Ado-Ekiti, Naijiria, o nwekwara njem dị egwu na agụmakwụkwọ na ijere obodo ya ozi. Ado-Ekiti Naịjirịa[1]

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ malitere agụmakwụkwọ ya na St. George's Catholic School na Ado-Ekiti, ebe ọ gara ụlọ akwụkwọ praịmarị site na 1936 ruo 1942. Mgbe e mesịrị, ọ gara St. John Bosco's Training College na Ubiaja (1944-1945) wee nweta asambodo ụlọ akwụkwọ Cambridge Senior na Disemba 1948. Ubiaja N'igosi nraranye ya n'ịmụta ihe, ọ nwetara asambodo elementrị dị elu nke ndị nkuzi na 1950 na London Matriculation na June 1951.

N'afọ 1953, Prọfesọ Ojo gara Mahadum Mba nke Ireland maka ọmụmụ ihe ndị ọzọ. Mahadum Mba nke Ireland N'ebe ahụ, o nwetara ihe dị ịrịba ama site n'ịgụsị akwụkwọ na akara kachasị elu (First Class Honours) na 1956, na-aghọ onye Afrịka mbụ mere ya na Geography na Economics site na ụlọ akwụkwọ ya. Njem agụmakwụkwọ ya gara n'ihu, ọ nwetakwara nzere Master of Arts na akara kachasị elu na 1957. O mechara nweta Ph.D. n'otu ụlọ akwụkwọ ahụ na 1963.[2]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Prọfesọ Ojo malitere ọrụ ya dị ka onye nkuzi na 1946 na Ado-Ekiti. O mechara bụrụ onye nkuzi na St. Joseph's College na Ondo State ma mesịa bụrụ osote onye isi. Ógbè Ondo N'ọnwa Ọktoba afọ 1959, ọ ghọrọ onye nkuzi na Nigerian College of Arts & Science na Enugu, ọ ghọkwara onye isi ngalaba ahụ n'afọ 1960-1961. Ọ bụkwa otu n'ime ndị otu mbụ nke Mahadum Ife, ebe ọ ghọrọ onye isi oche nke Ngalaba Geography na 1962. N'October 1, 1970, ọ ghọrọ prọfesọ nke geography. Prọfesọ Ojo jere ozi dị ka Dean nke Faculty of Social Sciences na 1972 ma mesịa bụrụ Dean nke Faulty of Administration site na 1976 ruo 1977.[3]

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Obí eze Yoruba: Nnyocha nke Afins of Yoruba Land - University of London Press, 1966.[4]
  • Ọdịbendị Yoruba: A Geographical Analysis - University of London Press, 1966.[5]
  • Onye so dee "Geography for Us" - Books One and Two, 1967.[6]
  • Ajụjụ na azịza ndị ziri ezi na asambodo ụlọ akwụkwọ na asambodo agụmakwụkwọ; Ordinary Level Geography" - Akụkụ nke Mbụ na nke Abụọ, 1968, 1969.[7]
  • Ala Anyị - 1969."Elements of Physical and Human Geography" - Akwụkwọ Atọ, Anọ, Ise, 1971.[7]
  • North America na Monsoon Asia - 1973.[7]
  • Europe na Union of Soviet Socialist Republics - 1974.[7]
  • West Africa - Na usoro Study Map Notebooks W.M. Collins Sons and Company Ltd, Glasgow, Ed., 1972.[7]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji], Chọọchị na Steeti na Mmụta, 1981.[7]
  • Onye nchịkọta akụkọ, The History of The Catholic Church in Nigeria, 1982.[7]
  • Co-ed., Afọ Iri nke Kansụl Ndị Laị nke Naịjirịa: Ọrụ nke Onye Layperson na Chọọchị Naịjiria, " 1986.[7]
  • Co-ed., Ọrụ nke ndị nkịtị na Parish Level, 1986.[7]
  • Onye nchịkọta akụkọ, The Soul of The Nation, 1986.[7]
  • Onye nchịkọta akụkọ, The Laity And The New Era of Evangelisation, 1987.[7]
  • Co-ed., Mmụọ nke Ndị Laypersons, 1990.[7]

Onyinye na mmata[dezie | dezie ebe o si]

A makwaara Prọfesọ Ojo n'etiti agụmakwụkwọ na ndị ọkachamara. A kpọrọ ya Fellow nke Geographical Association nke Union of Soviet Socialist Republics (USSR) ma nata aha nsọpụrụ dị ka Mountaineer na Steeti West Virginia, USA. Soviet Socialist Republics West Virginia N'afọ 2004, a kwanyeere ya ugwu na utu aha Commander of the Order of the Niger (CON) maka ọrụ ya pụrụ iche na Naịjirịa na ụmụ mmadụ. Onye isi nke Order of the Niger[1]

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Na ndụ onwe ya, Prọfesọ Gabriel Jimoh Afolabi Ojo lụrụ Florence Bukunola Ojo (née Adeyanju), ha nwekwara ụmụ nwoke atọ na ụmụ nwanyị atọ.[1][1] Ọ nwụrụ n'ụbọchị iri atọ n'ọnwa Ọgọstụ afọ 2020.[8][9]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]