Gaston Kaboré

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Gaston Kaboré
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịBurkina Faso Dezie
aha n'asụsụ obodoGaston Kaboré Dezie
Aha enyereGaston Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya23 Eprel 1951 Dezie
Ebe ọmụmụBobo-Dioulasso Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench language Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye nhazi ndu ihe nkiri, onye nhazi ederede, historian Dezie
ụdị ọrụ yafilm direction, ụlọ ọrụ ihe nkiri Dezie
Ọkwá o jipresident Dezie
ụdị metụtaraCategory:Films directed by Gaston Kaboré Dezie

 

  Gaston Kaboré (a mụrụ n'afọ 1951) bụ onye nduzi ihe nkiri nke Burkinabé na onye dị mkpa na ụlọ ọrụ ihe nkiri nke Burkina Faso.[1] O ritere ihe nrite maka ihe nkiri ya bụ Wend Kuuni na Buud Yam .

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Kaboré n'afọ 1951 na Bobo-Dioulasso na Upper Volta .[2]

Ọ gụrụ akụkọ ihe mere eme na Sorbonne na Paris, France, na-enweta ikikere ya na Maîtrise (Master's) degrees.[2] Mgbe ọ na-eme nchọpụta banyere akụkọ ihe mere eme nke ajọ mbunobi agbụrụ megide Africa site n'aka ndị na-achị ya maka Maîtrise ya, a dọtara Kaboré na ihe nkiri akụkọ ihe mere n'oge a nke, o chere, nọgidere na-agbasa ụdị echiche dị otú ahụ.[2] Iji ghọtakwuo "asụsụ nke ihe nkiri", o kpebiri ịga ụlọ akwụkwọ ihe nkiri ESEC. Na mbụ, ọ na-ezube iji ihe nkiri mee ihe dị ka ihe na-agbasa ihe ọmụma akụkọ ihe mere eme, ọ ji nwayọọ nwayọọ nwee mmasị na ihe nkiri maka onwe ya. O nwetara akara ugo mmụta ya na Film Production n'afọ 1976.[2] Ọ laghachiri n'obodo ya ka ọ bụrụ onye nduzi nke Centre National du Cinéma . Ihe nkiri ya bụ Wend Kuuni bụ naanị ihe nkiri nke abụọ e mepụtara na Burkina Faso.[1] Ọrụ ya maka ihuenyo, na-elekwasị anya na ihe nketa ime obodo nke mba ya, enwetala ọtụtụ onyinye mba ụwa, gụnyere onyinye César nke France.

N'afọ 1997, o ritere ihe nrite mbụ na 15th Panafrican Film and Television Festival of Ouagadougou (FESPACO) na ihe nkiri Buud Yam .[2]

Site n'afọ 1985 ruo afọ 1997 ọ bụ odeakwụkwọ ukwu nke Pan African Federation of Filmmakers (FEPACI).[3] Kemgbe afọ 2005, o nwere ụlọ akwụkwọ ọzụzụ, Imagine, na Ouagadougou nke na-azụ ndị ọkachamara na ụlọ ọrụ telivishọn na ihe nkiri.[1][3]

Ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

  • Wend Kuuni (1983)
  • Zan Boko (1988)
  • Rabi (1992)
  • Ìhè na Ụlọ Ọrụ (1995)
  • Buud Yam (1997)

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 "Burkina Faso gets new film school", BBC, 2005-03-01. Retrieved on 2008-02-11."Burkina Faso gets new film school". BBC. 2005-03-01. Retrieved 2008-02-11. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "BBC" defined multiple times with different content
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 2.4 Eke (2000). African Images: Recent Studies and Text in Cinema. Trenton, New Jersey: Africa World Press, 31–39. ISBN 0-86543-819-6. OCLC 43083199. Eke, Maureen N.; Kenneth W. Harrow; Emmanuel Yewah (2000). African Images: Recent Studies and Text in Cinema. Trenton, New Jersey: Africa World Press. pp. 31–39. ISBN 0-86543-819-6. OCLC 43083199. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "AI" defined multiple times with different content
  3. 3.0 3.1 Interview with...Gaston Kaboré. UNESCO. Retrieved on 2008-02-11.

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Ukadike, Nwachukwu Frank (2002). Gaston Kaboré Ajụjụ African Cinema: Mkparịta ụka na ndị na-eme ihe nkiri. Minneapolis, MN: University of Minnesota Press. peeji nke 10910120.  ISBN 0-8166-4005-X.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]