Hamid Bénani

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Hamid Bénani
حميد بناني
Born
Hamid Bénani

(1940-11-05) 5 Novemba 1940 (age 83)
NationalityMoroccan
Alma materInstitut des hautes études cinématographiques
Occupation
  • Director
  • screen writer
  • cinematographer
  • author
Years active1958–present
Hamid Bénani
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịMorocco Dezie
aha n'asụsụ obodoحميد بناني Dezie
Aha enyereHamid Dezie
aha ezinụlọ yaBennani Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya5 Novemba 1940 Dezie
Ebe ọmụmụFez Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaArabic Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye nhazi ndu ihe nkiri, onye nhazi ederede Dezie
ebe agụmakwụkwọInstitut des hautes études cinématographiques Dezie

Hamid Bénani (amụrụ na 5 Nọvemba 1940), bụ onye nduzi ihe nkiri Moroccan, onye edemede na onye na-ese ihe nkiri.[1] Otu n'ime ndị na-ese ihe a na-asọpụrụ na Morocco, Bénani emeela ọtụtụ ihe nkiri a ma ama gụnyere Wechma, La prière des absents na L'enfant Cheïkh.[2] Ọ bụkwa onye mmepụta na odee.

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ ya na 5 Nọvemba 1940 na Meknes, Morocco. Ọ gụrụ akwụkwọ okpukpe n'ụlọ akwụkwọ koran. Mgbe e mesịrị, ọ gụsịrị akwụkwọ sekọndrị na ụlọ akwụkwọ Poeymirau na Moulay Ismaïl.[3]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1958, Bénani natara ọzụzụ gbasara ihe nkiri na ogbako okike na edemede nke ụlọọrụ gọọmenti maka ndị ntorobịa na egwuregwu haziri. Mgbe ahụ na 1964, ọ gara Faculty of Letters nke Rabat iji nweta ikikere na nkà ihe ọmụma. N'afọ 1965, ọ malitere ọmụmụ ihe nkiri na Institut des hautes études cinématographiques (IDHEC) ebe e nyere ya onyinye na 1967 n'okpuru ngalaba "Direction, production and management". Ka ọ dịgodị, ọ gara nzukọ ọmụmụ ihe nkiri nke ndị ọkà ihe ọmụma Jacques Derrida, Roland Barthes na Paul Ricoeur duziri na Sorbonne na EPHE2.[3]

N'afọ 1968, Bénani sonyeere ụlọ ọrụ mgbasa ozi Morocco. O mechara bụrụ onye isi nke ngalaba mmekọrịta mba ọzọ. N'afọ 1969, ọ gbara arụkwaghịm na Société Nationale de Radiodiffusion et de Télévision (RTM). N'afọ 1970, o guzobere ụlọ ọrụ mmepụta ihe a na-akpọ Sigma 3 na mmekorita ya na Ahmed Bouanani, Mohamed Abderrahman Tazi na Mohamed Sekkat. N'afọ ahụ, ụlọ ọrụ mmepụta ihe mepụtara ihe nkiri mbụ ya bụ Wechma.[2] E gosipụtara ihe nkiri ahụ na Moroccan Federation of film clubs (FMCC) ma merie ọtụtụ ihe nrite na otuto na mmemme ihe nkiri, ebe a na-ewere ihe nkiri ahụ dịka ihe nkiri ntọala nke ihe nkiri Moroccan.[3][4]

Ọ bụ ezie na ihe nkiri ahụ nwetara nnukwu iwu ewu n'etiti ndị nkatọ, Bénani chere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ iri abụọ iji duzie ihe nkiri nke abụọ ya, La prière des absents (Ekpere nke Absent), nke akpọrọ 'The Secrets of the Milky Way'. Ihe nkiri a sitere na akwụkwọ akụkọ a ma ama nke odee Tahar Ben Jelloun.[3] N'afọ 2011, o duziri ihe nkiri L'enfant Cheïkh . Ihe nkiri ahụ gosipụtara na Tangier National Festival ma nweta otuto siri ike site n'aka ndị na-ege ntị na mmemme ahụ. Ihe nkiri ahụ meriri ihe nrite maka ihe nkiri kachasị mma.[4]

Ewezuga ntụziaka, o bipụtara akwụkwọ akụkọ akpọrọ "Le dernier chant des insoumises" (Abụ ikpeazụ nke ndị nnupụisi) n'okpuru ọkọlọtọ Editions du Sirocco .[3] Akwụkwọ ahụ meriri Grand Atlas prize na 2019.[5]

Ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

Afọ Ihe nkiri Ọrụ Ụdị [Ihe e dere n'ala ala peeji]
1967 Les Bonnes Onye nduzi ihe nkiri
1967 Obi na Obi (Heart to Heart) Onye nduzi ihe nkiri
1970 Wechma (Nzọụkwụ) Onye nduzi ihe nkiri [6]
1993 Ekpere nke ndị na-anọghị (The Prayer of the Absent) Onye nduzi ihe nkiri
2012 Nwa Sheikh (The Sheikh Child) Onye nduzi ihe nkiri
2017 Ọkụ Ọkụ (Burning Night) Onye nduzi ihe nkiri

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. Hamid Bénani. British Film Institute. Retrieved on 10 October 2020.
  2. 2.0 2.1 FICLS: Rencontre-débat avec le scénariste Hamid Bénani. mapmarrakech. Archived from the original on 15 November 2021. Retrieved on 8 October 2020.
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 Hamid Bennani, the accomplished filmmaker. albayane. Retrieved on 8 October 2020.
  4. 4.0 4.1 Hamid Bénani: "I had to sacrifice a quarter of my script". lesiteinfo. Archived from the original on 18 May 2022. Retrieved on 8 October 2020.
  5. Le dernier chant des insoumises by Hamid Bénani. editionsdusirocco. Retrieved on 8 October 2020.
  6. Wechma (Traces) – ةمشو. africultures. Retrieved on 8 October 2020.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]