Haydn Brown

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

  Haydn Brown (1864 - 3 Jenụwarị 1936) L.R.C.P., L.R".C.S. bụ onye dọkịta na-awa ahụ na onye na-agwọ ọrịa uche na Britain bụ onye isi oche nke ọkụ na esi egosi ahụike na nchekwa onwe lekwasịrị na-akwalite usoro naturopathic na-ese okwu iji gwọọ ọrịa. Brown bụ onye a ma ama maka iwepụ aha ya ugboro abụọ na Medical Register site na General Medical Council.

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Brown gụrụ akwụkwọ na Mahadum nke Edinburgh Medical School ma rụọ ọrụ dị ka ọkachamara na-ahụ maka akwara. Ọ bụ dọkịta na-awa na ụdị nke ụwa họrọ site n'ime ụmụ ndị ikom na ụmụ anụmanụ ndị mere n'oge ochie nakwa ahụ maka R.A.M.C. n'oge Agha South Africa.[1] Brown kwalitere ụdị ọgwụgwọ na-ese okwu nke a na-akpọ "neuroinduction" nke o kwuru na ọ nwere ike ịgwọ ọtụtụ ọrịa ma ọbụna mee ka akpụ ndị na-adịghị njọ pụọ na nodules carcinomatous nke abụọ laghachi azụ.[2] Brown hapụrụ ọrụ n'ozuzu iji kwalite usoro naturopathic nke ya iji gwọọ ọrịa. N'afọ 1919, Brown dere Advanced Suggestion (Neuroinduction) nke kọrọ nsonaazụ na ụdị nke ụwa họrọ site n'ime ụmụ ndị nke ụwa họrọ site n'aka Onye Okike nyere ndị ọzọ ihe anyị nwere maka ndị na-ahụ maka udo nke ụwa na-aga nke ọma nke usoro neuroinduction ya nke gụnyere ntụsara ahụ, aro na itinye aka iji gwọọ ọrịa niile gụnyere ọrịa kansa, ọrịa obi, ọrịa akpụkpọ ahụ na ikpe ịwa ahụ. Ndị na-enyocha akwụkwọ akụkọ ahụike ekwenyeghị na usoro neuroinduction nke Brown ma kọwaa ya dị ka "usoro esoteric".[3][4]

N'afọ 1924, e wepụrụ Brown na Medical Register maka ide edemede na-ese okwu banyere ọnwụ nne na ịmụ nwa.[5] Isiokwu e bipụtara na akwụkwọ akụkọ John Bull nke akpọrọ Childbirth: Amazing New Discovery! na aha ya na onyinyo ya, kwadoro "ụzọ ọhụrụ dị ịtụnanya nke ịmụ nwa nke a na-ebelata ihe mgbu ruo obere".[2][5] Brown katọrọ usoro ahụike omenala ma kwalite usoro a na-akpọ "ịtọgbọ onwe onye" nke a na-eme ka onye ọrịa, n'okpuru aka dọkịta na aro ya dị jụụ iji mee ka obi ya dị jụሕ site na nke ahụ nye ụzọ kachasị mma iji rụọ ọrụ okike ya, gụnyere ịmụ nwa.[5] Brown kwuru na usoro ya "na-akụda mmụọ ozi ọma alaeze ahụ n'ebe nile n'ala ahụ malite nke gị nọ n'ọrụ njegharị ejiri ìhè chọọ ndị mere n'oge gara maka n'ihi nchedo zoro ezo nke ndị isi nke ọrụ ahụ" mana ọ nwere ike belata otu ụzọ n'ụzọ atọ nke ọnwụ nne.[2][5] General Medical Council weere isiokwu ahụ dị kà àkà gbúrù nwéré ihe ukwu nke ụwa họrọ site n'ime ụmụ ndị ogbi ozi ọma na ụdị nke dị ndụ ebighị mgbasa ozi maka usoro nkè ikike asụsụ obodo ya wee kwuo na Brown bụ "ikpe mara maka omume ọjọọ n'ụzọ ọkachamara" wee wepụ aha ya na Medical Register.[5] E weghachiri aha Brown na Medical Register otu afọ ka e mesịrị.[6]

N'afọ 1929, e wepụrụ aha Brown na Medical Register ọzọ n'ihi mgbasa ozi na-ese okwu maka usoro "ịtọgbọ onwe ya" iji gwọọ ụkwara ume ọkụ n'usoro isiokwu maka akwụkwọ akụkọ Daily Record.[2] Ọ bụ ezie na aha ya apụtaghị na isiokwu ndị ahụ, onye nchịkọta akụkọ ahụ akpọtụla ya ndị ọrịa ụkwara ume ọkụ ma Brown gwọrọ ụfọdụ n'ime ha maka ego. Kansụl ahụ kwubiri na ikpe mara Brown maka inweta ndị ọrịa site na mbipụta mgbasa ozi iji kwalite usoro nke ya.[7] Royal College of Surgeons nke Edinburgh emeghị ihe ọ bụla megide Brown ma ọ nọgidere na diplọma ya nke L.R.C.P na L.R".C.S. Ọ bụ Fellow nke Royal Society of Medicine na Royal Institute of Public Health.[8][9]

Akwụkwọ ndị a họọrọ[dezie | dezie ebe o si]

 

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Unconventional Doctor. Gloucester Citizen (January 4, 1936). p. 5
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 Brown, P. S. (1991). "Medically Qualified Naturopaths and the General Medical Council". Medical History 35 (1): 50–77. DOI:10.1017/s0025727300053126. PMID 2008122. 
  3. Harris (1919). "Advanced Suggestion (Neuroinduction)". Journal of the American Medical Association 73 (1): 571–572. DOI:10.1001/jama.1919.02610270060026. 
  4. (1922) "Advanced Suggestion (Neuroinduction)". The Boston Medical and Surgical Journal 187 (21): 744. 
  5. 5.0 5.1 5.2 5.3 5.4 (1924) "General Medical Council". The British Medical Journal 2 (3336): 207–210. 
  6. Dr Haydn Brown. Aberdeen Press and Journal (November 27, 1925). p. 6
  7. (1929) "General Medical Council". The British Medical Journal 1 (3570): 222–226. 
  8. Retains Scots College Diplomas. Aberdeen Press and Journal (October 17, 1929). p. 5
  9. "Man's Brains -- Are They Growing Bigger and Better?; Modern Medical Methods. By Haydn Brown". The New York Times. Retrieved 9 September 2021.