Jump to content

Heitor dos Prazeres

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Heitor dos Prazeres (23 September 1898 - Rio de Janeiro, 4 Ọktoba 1966) bụ onye na-ede abụ, onye na-agụ ịgụ na onye na-ese ihe.  Ọ bụ onye ụzọ ụzọ na-ede abụ ma sonye na ụlọ akwụkwọ samba mbụ na Brazil.  Mgbe e ịhụ na ndụ bịara mara ya site na ụzọ ya[1]

Afọ mbụ[dezie | dezie ebe o si]

Manchester Heitor na Rio de Janeiro, nye Eduardo Alexandre dos Prazeres, onye na-arụ ọrụ osisi na clarinetist na ndị agha nchekwa mba, yana onye na-akwa akwa Celestina Gonçalves Martins, bi na mpaghara Cidade Nova (Praça Onze).  A mara ya dị ka Lino ma nwee ike ịkpa nkata, Acirema na Iraci [2]

Nna ya asopọ ya ka ọ na-egwu clarinet n'ụdị iche iche dị ka polkas, waltzes, choros na marches, na-anwụ mgbe ọ dị afọ asaa.  Dos Prazeres ụlọ ụlọ akwụkwọ na klas nke anọ wee gosi ọrụ nka.  Nwanne nna ya, Hilário Jovino Ferreira, onye na-egwu egwu a mara ka "Lalu de Ouro" nyere ya cavaquinho mbụ ya.  [1] N'ịgbaso iku nwanne nna ya, ọ na-ama ngwá ọrụ ahụ wee onwe ya dị ka Mano Heitor do Cavaquinho [3]

Ọ igwu egwu egwu na nkwukwu nke candomblé n'iche ebe ndị egwu egwu ndị ọzọ nwere ikike na-ekiri egwu ma na-eme ka mbọ Africa dị ka jongo, lundu, cateretê, samba, wdg, na ngwá ụlọ ma ọ bụ  cavaquinho.  Ụfọdụ n'ime n'ime mmalite mkpa ọ gara bụ n'iche nke vovó Celi, tia Esther, Oswaldo Cruz na tia Ciata, ebe ndị na-egwu egwu dị ka Lalu de Ouro, Caninha, João da Baiana, Sinhô, Getúlio Marinho ("  Amor"), Donga, Saturnino Gonçalves ("Satur"), Pixinguinha, na Paulo da Portela gbara egwu.

Mgbe ọ na-arụ ọrụ dị ka onye na-enwu akpụkpọ ụkwụ na onye na-ede akụkọ, ọ na-agakarị ebe a na-emepụta mmanya na ihe nkiri dị jụụ na nso Praça Onze na cafes Lapa, bụ ebe ọ nwere ike ịnụ ndị egwú Belle Époque na ndị egwú na Rio de Janeiro. Na iri na atọ, e zigara Heitor n'ụlọ mkpọrọ n'ihi na ọ na-anọghị ya ma nọrọ ọnwa abụọ na Correctional Colony Dois Rios na Ilha Grande . [4] [5] O limoeiro, Limão e Adeus, óculo bụ ihe odide mbụ ya, nke e debere na 1912.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1920, ndị Sambisas ndị ọzọ na ndị na-ede na-enyere aka dị ka João da Baiana, Caninha, Ismael Silva, Alcebíades Barcelos ("Bide") na Marçal o nyere aka akwụkwọ m samba dị iche iche site na  Rio Comprido, Estácio na ebe ndị ọzọ dị nso, nke a mara.  dị ka Mano Heitor nke Estacio.  Ọ gara akwụkwọ na Mangueira na Oswaldo Cruz na Cartola, Paulo da Portela, Joao da Gente, Mané Bambambam na ndị ọzọ, nke mere ka e kee ụlọ akwụkwọ samba mbụ: Deixa Falar, De Mim Ninguém se Lembra na Vizinha Faladeira na Estácio;  Prazer da Moreninha e Sai como Pode in Madureira.  Amụma ikpeazụ nke wee abụ Portela, ụlọ akwụkwọ samba , nke agba ya na-acha ọcha na ọcha akwụkwọ ya.  Portela, na 1929 bụ onye mmeri mbụ nke esemokwu n'etiti ụlọ akwụkwọ, ya na ihe ọmụmụ ya bụ Não Adianta Chorar .  O sonye na nhazi nke Estação Primeira de Mangueira na Cartola.  [1] Ọ ntọala ntọala na 1928 ụlọ akwụkwọ samba União do Estácio, ya na Nilton Bastos, "Bide" na Mano Rubem

ihe n'ime egwu ya kacha ewu ewu bụ Deixaste meu lar na Estas farto de minha vida, ha abụọ sitere na 1925 nke Francisco Alves de izo.  Abụ ọzọ nke ya sitere n'otu oge ahụ bụ Deixe a malandragem se és capaz

Na 1927, o meri samba nke Zé Espinguela haziri na abụ A Tristeza Me Persegue .  [1] N'otu awụ ahụ ọahụ na pianist Sinhọ mbụ nke Brazil ewu ewu music;  mgbe ọ na-eme n'ememme a ma ama nke Our Lady of Penha, bụ ebe e sere egwu maka Carnival na-ahụ n'ihu ọha, ọ tara na onye edemede nke Cassino Maxixe, nke Francisco Alves na-egwu, bụ naanị ya.  Sinhô na ndị na-ede akwụkwọ ya bụ.  ewepụrụ.  Ihe yiri nke ahụ mere na Ora Vejam Só .

Aziza Sinhô bụ: "Samba dị ka ike, onye na-ejide ya nwere ya."  Nzaghachi Heitor bụ samba Olha ele, cuidado, ebe ọ kọụrụ ahụ.  N'aka nke ya, Sinhô zara ya na samba Segura o Boi .  Ebe a mara Sinhọ dị ka "Eze Samba," Heitor dere abụ Rei dos meus sambas ( Eze nke My Sambas ) ma nwee ike ịdekọ ya ma kesaa ya n'agbanyeghị mmegide Sinhọ.  [1] O ruru ebe o ruru 38,000 réis na Nkwado maka nkwado Nkwado.  E boro Prazeres n'onwe ya ebubo na ọ na-akwado sambas ndị ọzọ dị ka ihe nke Paulo da Portela na Antonio Rufino 's Vai mesmo mere, nke na 1941 onye ndu gbochiri ya ka ya na Portela na-agba ọsọ..

[6]Na 1931 ọ sere Dona Gloria, onye ya na ụmụ atọ, Ivete, Iriete na Ionete Maria.  Mgbe nri ya nwụsịrị na 1936, o ndị na-eche onwe ya na nkà ihe nkiri, na-agbamume nke onye na-ese ihe, onye nta past na onye nkatọ Carlos Cavalcante, onye na-ese ihe Augusto Rodrigues na onye edemede Carlos Drummond de  Andrade.  Ọ rụkwara ngwá na-achọ ihe ma keekwa uwe, ngwá ụlọ, na teepu nke ikpe na ịgba egwú ya.

Ebe obibi ya na Praça Tiradentes bụ, n'ezie, ebe nzukọ maka ndị nwere mmasị n'ihe ọmụma ọ maara banyere ọdịbendị Afro-Brazil na ebe nzukọ ya kacha mkpa. N'ime ndị ọbịa ahụ bụ nwa akwụkwọ ahụike na onye na-ede egwú n'ọdịnihu Noel Rosa . [6] Drummond, onye ọzọ n'ime ndị ọbịa ya na-agakarị, wetara ya uri nke ya ka edobe ya na egwu, O Homem e seu Carnaval (1934). N'agbanyeghị na ọ nweghị ike ịme ya egwu, o mesịrị kpalie ya site na abụ a iji mepụta ihe osise nke otu aha. [7]

Na 1937, ọ malitere igosi ihe osise ya nke ọ na-egosi ndụ na favelas: ụmụaka na-egwu egwu, ndị ikom na-egwu egwu ma ọ bụ na-aṅụ ihe ọṅụṅụ, ndị na-eto eto na-agba egwú samba, wdg. Ọ na-anọchi anya ihu ndị mmadụ na profaịlụ, isi na anya ha na-atụgharị elu. [5] [6]

Na ụtụtụ nke enyi ya Carlos Cavalcante, na 1951, o sonye na Biennial nke Modern Art nke São Paulo, na-emeri ihe nrite nke atọ na ihe ngosi nka nke mba na ụzọ ya Moenda .  Na São Paulo Biennial nke abụọ na 1953, e debere otu ọnụ ụlọ maka ihe ngosi nke ọrụ ya.  O kere setịpụ na ejiji maka ballet nke ememe nke ịbụ awụ nke anọ nke obodo São Paulo, na 1954. Na 1959, o mere ihe ngosi na nke mbụ n'otu n'otu na Galeria Gea nke Rio de Janeiro.

Na 1965 Antonio Carlos da Fontoura duziri akwụkwọ akụkọ banyere ndụ ya na ọrụ ya. [5]

Ọnwụ na ihe nketa[dezie | dezie ebe o si]

Dos Prazeres nwụrụ na 4 October 1966 na Rio de Janeiro, na 68 afọ. Ọ hapụrụ katalọgụ nke ihe dị ka egwu 300 dere. [5]

Na 1999, na adọ nke adọ nke ọnwụ ya, a na-eme nlegharị anya nke ọrụ ụzọ ya na Espaço BNDES na National Museum of Fine Arts nke Rio de Janeiro .  Na 2003, onye nta akwụkwọ Alba Lírio akwụkwọ Heitor dos Prazeres: Sua Arte e Seu Tempo. [8]

Ihe ngosi[dezie | dezie ebe o si]

  • 1954 – Cosme e Damião/Iemanjá ( Columbia )
  • 1955 – Pai Benedito/Santa Bárbara (Columbia)
  • 1955 – Vamos brincar no terreiro/Nego véio ( Sinter )
  • 1957 - Heitor dos Prazeres e sua Gente (Sinter)
  • 1957 - Nada de rock rock/Eta seu Mano! (Todamerica)

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. dicionariompb.com.br/heitor-dos-prazeres/dados-artisticos. Dicionário Cravo Albin da Música Popular Brasileira. Archived from the original on 2016-09-23. Retrieved on 2024-05-30.
  2. Cópia arquivada. Archived from the original on 2017-11-13. Retrieved on 2019-07-27.
  3. SEDACTEL (pt-BR). SEDACTEL. Archived from the original on 2017-07-02. Retrieved on 2019-07-27.
  4. "A arte de Heitor dos Prazeres em telas e sambas" (in pt-BR). Nexo Jornal. 
  5. 5.0 5.1 5.2 5.3 (2016-05-24) "Heitor dos Prazeres" (in pt-BR). Historia das Artes. Retrieved on 2019-07-27. 
  6. 6.0 6.1 6.2 (2015-02-09) "Heitor dos Prazeres: ícone artístico e musical do Brasil – Afreaka" (in pt-BR). Afreaka. 
  7. "Heitor dos Prazeres é o homenageado do Telão do Domingão – Domingão do Faustão" (in pt-br). Domingão do Faustão. 
  8. Macedo (23 September 2013). Heitor dos Prazeres – Um Artista Polivalente. jornalggn.com.br.