Henriette Wamu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Henriette Wamu
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịDemocratic Republic of the Congo Dezie
Aha enyereHenriette Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya28 Maachị 1966 Dezie
Ebe ọmụmụKinshasa Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jiMember of the National Assembly of the Democratic Republic of the Congo Dezie
ebe agụmakwụkwọQ3151763 Dezie

 

Henriette Wamu Atamina (amụrụ n'afọ 1966) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye isi mgbasa ozi si na Democratically Republic of the Congo . Ọ bụ onye omeiwu na National Assembly.

Ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Henriette Wamu na 28 Machị 1966 na Kinshasa. O sitere na Sankuru, [1] Wamu gụrụ akwụkwọ na Sacred Heart High School na Gombe, Kinshasa. Mgbe ọ hapụrụ DRC ka ọ gaa gụọ akwụkwọ na Belgium, ọ malitere ịmụ physiotherapy na ISCAM, wee malite ọzọ na azụmaahịa na Lucien Cooremans Institute na Brussels, nweta akara ugo mmụta na ndekọ ego na 1989 na ikikere iji rụọ ọrụ ndekọ ego na 1994. Site na 1998 ruo 2002 ọ bụ onye nduzi azụmahịa nke ụlọ ọrụ telivishọn Tele Kin Malebo (TKM). [2]'afọ 2003, ọ malitere ijikwa ụlọ ọrụ telivishọn ọzọ dị na Kinshasa, CMB DIGI . [1]

A họpụtara Wamu ka ọ bụrụ onye nnọchi anya Funa District na Ntuli aka nke afọ 2006. [3]

[4]'afọ 2008, Wamu ghọkwara nwa amaala Belgium. Ọ bụ ezie na a họpụtara ya ọzọ na Ntuli aka nke afọ 2011, a jụrụ ya na 2018 na mbụ n'ihi na o nweghị mba Congo. Otú [3] dị, Ụlọikpe Iwu ahụ kpebiri na ọ bụ ihe ziri ezi, [1] a họpụtakwara ya ọzọ na Ntuli aka nke afọ 2018. [2]

Wamu bụ onye na-akpali Alliance for the Progress of Congo (APC). [1] [5] bụkwa onye isi oche nke DRC Parliamentary Caucus nke Israel Allies Foundation (IAC). [1] N'ọnwa Nọvemba afọ 2020, o guzobere Alliance for the Reform of the Republic (A2R), onye otu ndị enyi nke Union for Democracy and Social Progress (UDPS), iji "na-arụ ọrụ avant-garde nke onye na-ebu ọkọlọtọ n'ime otu a". Ọ kpọrọ oku maka iwu iji zụlite Étienne Tshisekedi, nna onye isi ala DRC ugbu a Félix Tshisekedi. [1]

Pourelle.info gụnyere Wamu na ndepụta ha nke ụmụ nwanyị iri ise na-akpali akpali na 2021. [6]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 Baudouin Amba Wetshi. "Le Congo n’a décidément pas de chance", Congo Indépendant, 9 February 2021. Retrieved on 6 April 2021. (in French) Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "Wetshi" defined multiple times with different content
  2. 2.0 2.1 "Contentieux à la cour constitionnelle : La candidature d’Henriette Wamu à la députation nationale validée", Geopolis Hebdo, 12 September 2018. (in French) Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "Geopolis" defined multiple times with different content
  3. 3.0 3.1 "National Assembly: the survivors of 2006", Africa News, 23 January 2019. Retrieved on 5 April 2021. (in French) Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "AfricaNews" defined multiple times with different content
  4. 28 JUILLET 2008. - Loi accordant des naturalisations. Strada Lex. Retrieved on 6 April 2021.
  5. Celia Jean. "New Israel Allies Caucus formed in Africa on pro-Judeo-Christian values", The Jerusalem Post, 23 April 2020. Retrieved on 5 April 2021.
  6. Eurydice Nzembele. "Pourelle.info rend public son classement des 50 femmes qui inspirent", 1 March 2021. Retrieved on 4 March 2021. (in French)

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]