Jump to content

Herbert Barbee

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Barbee kere ihe ncheta nye ndị agha Confederate nke Rappahannock County nke taa na-eguzo n'ụlọ ikpe ụlọ ikpe na Washington, Virginia.

Herbert Barbee (October 8, 1848 - Ma ọchịchị 22, 1936 [1] ) bụ onye ọkpụ ọkpụ America si Luray, Virginia .  Ọ bụụrụ nwa-nwoke nke William Randolph Barbee (1818–1868), bụkwa onye ọkpụ a ma ama, onye ya na ya mụkọrọ ihe na Florence, Italy ruo oge ụfọdụ.  [2] O biri ndụ ọtụtụ oge n'ime obodo ya, ebe o nwere ihe a ma ama dị ka onye na-agba ọsọ, na ebe ọtụtụ ndị obodo na- Meditereghị ya n'ihi na ọ nwere ihe eserese na-ese ihe osise.  gba ɔtɔ .  [3] N'otu oge ọ debere ụlọ ihe nkiri na New York, [2] na na 1887 na 1888 ọ na-arụsi ọrụ ike na Cincinnati .  [4] N'oge ọrụ ya ọ rụkwara ọrụ na Washington, DC, Baltimore, na St. Louis.  [5] N'ikpeazụ, ọ mepere ụlọ ihe nkiri na Hamburg, Virginia, na-ahụ anya site n'ebe a njikọ ya [1]

Na mgbakwunye na ọrụ nke ya, Barbee dechara ọtụtụ ahịa nke nna ya na-emecha akara n'oge ọnwụ ya, [1] na-akpụ mabụ abụ mgbe ọtụtụ nke nna ya ụdị ụrọ;  otu n'ime ndị a, The Star of West,ihe ihe nrite ọla edo na ihe ngosi nke 1883. [2] O wulitere bust nke William, na-ele anya na Mary's Rock, n'ebe a na-eli ozu.  ochie na Thornton Gap;  akara ebe ahụ na 1930, mgbe ebufere ozu Barbee nke okenye n'ebe a na-eli ozu na Luray, ewepụrụ nke a obere oge ka e wuchara Skyline Drive site na mpaghara ahụ.  E bu n'obi na e nyere ijikọ ya na bust nne Herbert, na-ele di ya anya site na Nkume ahụ, mana mpempe akwụkwọ ahụ agwụ.. [2]

Barbee akụkọ, na February 20, 1895, Blanche E. Stover nke Luray.  Ya na ụmụ anọ: Herbert Randolph, Aurelia Loreta, Mary Frances, na William Clifford.  [1] Barbee biri n na-akpọ a na-akpọ "Calendine", nke e wuru na 1850 ka ọ bụrụ ụlọ ọrụ izugbe na-ekiri n'ihe Sperryville - New Market turnpike;  ọ na-eji ebe mbụ ụlọ egwuregwu dị ka studio ya.  [2] E liri ya n'ebe a na-eli ozu Stover dị na Luray.  [3] "Calendine" ka na-eso;  A na-egosi ya site na akara nrịbama ihe mere eme nke Page County Historical Society wuru, bụ nke ezinụlọ ụlọ ahụ na 1968 [2] na nke na-arụ ọrụ taa dị ka ụlọ ihe mgbe ochie [3]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ Barbee kacha mara amara bụ ihe ịsụ nke Confederacy na Luray, nke e wuru na 1898;  a na-akpọ "Confederate Heroes Monument", ma ọ bụ mgbe ụfọdụ "Ihe ngosi Barbee", a na-ekwu na ngwaọrụ ya sitere n'ike ike nsso gaa n'ọgbọ agha na Gettysburg, [1] n'agbanyeghị na ihe.  agba ya mere e ji kee ya bụ isi ihe dị n'otu ebe.  Ụdị a aro, nke a na-akpọ Henkel Woods Park, nke arụcharaghị ya.  [2] A na-ekwu na-abụ ya dabere na ebe nchekwa nke Barbee osimiri na-eso n'elu ugwu dị n'elu Thornton Gap otu ụbọchị n'oge Agha Obodo.  [1] Ihe oyiyi a bụ ọkwa nke Confederate abụọ na Luray, nke ọhụrụ a na-arụ na 1912. E kwuwo ihe dị iche iche maka ihe oyiyi oyiyi ahụ, aro ndị na-egosi na ihe mbụ ahụ bụ ihe ihere.  na nwanne nke ndị nwụrụ anwụ, na-egosi dị ka onye agha yi uwe gbajiri agbaji;  na ihe oyiyi ahụ mbụ echeghị ihu na "defiantly north" na nke a bụ ihe na-anabataanabata;  na ihe akpụrụ akpụ nke mbụ ụmụaka oke obodo a na-anabata;  na aha Barbee mebiri ọrụ ya, ya mere ihe ime "dị ọcha" dị ka ihe mgbasa.  [3] N'agbanyeghị nke ahụ, otu onye edemede kwuru ya, "Herbert Barbee mere nkume na-ekwu okwu dị ka ndụ. Ọ na anyị ihe na-eme marble nke na-adịgide taa, ihe nye Luray, Page County na Virginia" [4]

Barbee mekwara ihe ngosi nye Confederacy na Warrenton na Washington, Virginia .  [1] [2] Enyere nke ikpeazụ ọrụ na 1900, ọ bụ ebe na a maghị ụbọchị e wuru ya n'ezie;  [1] nke mbụ, obelisk na-acha uhie nke na-anọdụ na akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ dị n'ebe ugwu nke ụlọ ochie, ,dịre na 1920, [3] ma gụnye dị ka nke imewe ya ihe ọrụ bas atọ nke  John Singleton Mosby. [1]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Moses Jekọb Ezikiel

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 John Walter Wayland (1969). A History of Shenandoah County, Virginia. Genealogical Publishing Com, 525–. ISBN 978-0-8063-8011-7.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "Wayland1969" defined multiple times with different content
  2. Darwin Lambert (January 1989). The Undying Past of Shenandoah National Park. Rowman & Littlefield, 90–. ISBN 978-0-911797-57-2. 
  3. Calendine. Retrieved on 31 October 2016.
  4. United Daughters of the Confederacy (1999). The United Daughters of the Confederacy magazine. United Daughters of the Confederacy. Retrieved on 23 August 2011.