Hikmat Abu Zayd

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Hikmat Abu Zayd
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịEgypt, Egypt, no value Dezie
Aha enyereHikmat Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1922, 1923 Dezie
Ebe ọmụmụAsyut Governorate Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya30 Julaị 2011 Dezie
Ebe ọ nwụrụCairo Dezie
ihe kpatara ọnwụrespiratory disease Dezie
Asụsụ obodoEgyptian Arabic Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaEgyptian Arabic, Arabic Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
onye were ọrụAin Shams University, Cairo University Dezie
Ọkwá o jiMinister of Social Affairs Dezie
ebe agụmakwụkwọCairo University, University of Edinburgh, University of St Andrews, University of London Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịArab Socialist Union Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaOkpukpere Alakụba Dezie
Ihe nriteLenin Peace Prize Dezie

Hikmat Abu Zayd (Arabic; a na-akpọ Hekmat Abu Zeid na Egyptian Arabic; na afọ 1922 ma ọ bụ na afọ 1923 30 Julaị, na afọ 2011) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na agụmakwụkwọ nke Ijipt.[N][1] Ọ ghọrọ nwanyị mbụ bụ minista na Egypt n'afọ 1962.[2] Oge ọ nọrọ dị ka minista na-ahụ maka mmekọrịta mmadụ na ibe ya setịpụrụ ihe nlereanya. Mgbe nke ahụ gasịrị, ọ ghọrọ ihe a na-ahụkarị maka ụmụ nwanyị iduzi ozi ahụ.[3] Onye na-akwado Nasserism, Abu Zayd enweela mmetụta dị ukwuu na iwu na iwu Ijipt na mpaghara mmekọrịta mmadụ na ibe ya na mkpuchi.[4][5]

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ ya n'obodo Shaykh Daud, nke dị nso n'obodo al-Qusiyya na Asyut Governorate, Abu Zayd tolitere n'ezinụlọ na-ahụ mba n'anya. Ọrụ nna ya na Egyptian State Railways pụtara na e kenyere ya ọtụtụ ọdụ ụgbọ okporo ígwè ma na-agagharị mgbe niile. Ọ bụ ezie na nne ya amaghị akwụkwọ, a gbara Abu Zayd ume ịgụ akwụkwọ ma nye ya ohere ịbanye n'ọbá akwụkwọ nna ya.[4]

Abu Zayd nwetara agụmakwụkwọ dị elu. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ sekọndrị ya na Helwan Girls School, ọ nwetara nzere na akụkọ ihe mere eme na Mahadum Cairo (nke a na-akpọ Fuad I University n'oge ahụ) n'afọ 1940. Ọ gara n'ihu na ọmụmụ agụmakwụkwọ ya site n'inweta asambodo nkuzi na afọ 1941, Master of Arts na agụmakwụkwọ na afọ 1950 site na Mahadum St Andrews, na n'ikpeazụ nzere doctorate na nkà mmụta akparamagwa na Mahadim London na afọ 1957. Ọ kụziri na Women's College nke Mahadum Ain Shams site na afọ 1955 ruo na afọ 1964, tupu e bulie ya n'ọkwa prọfesọ na Mahadum Cairo na afọ 1965.[4]

Oge ọ nọrọ dị ka onye ozi[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1962, Abu Zayd nọ na kọmitii nkwadebe maka National Congress of Popular Forces. N'oge ọ bụ onye otu kọmitii ahụ, o gosipụtara enweghị nkwenye ya na Onye isi ala Gamal Abdel Nasser n'akụkụ ụfọdụ na Charter of National Action. N'ịbụ onye nwere mmasị, Nasser kpebiri ịhọpụta ya dị ka onye ozi.[6] Na 29 Septemba na afọ 1962, a họpụtara Abu Zayd ka ọ bụrụ minista na-ahụ maka mmekọrịta mmadụ na ibe ya na ọchịchị mbụ nke Ali Sabri.[7] Ọ nọgidere n'ọrụ ya mgbe a gbanwere kansụl ahụ na Machị , na afọ 1964, ma jee ozi ruo na afọ 1965.[8][9]

Abu Zayd bụ akụkụ nke ndị isi nwanyị ọhụrụ nke nwere otu nzụlite dị ala nke Nasser na ndị ọrụ ibe ya bụ Free Officers.[10] A họpụtara ya site n'aka Nasser n'ihe gbasara mmemme ọhụrụ ya, nke na-ekwusi ike n'ịbawanye ohere agụmakwụkwọ na ọrụ maka ndị mmadụ niile, n'agbanyeghị okike ma ọ bụ ọnọdụ mmadụ.[3] Afọ 1950 na ọkachasị afọ 1960 bụ oge nnwere onwe ụmụ nwanyị na-abawanye na Egypt.[11] Ịlụ karịa otu nwanyị na-ebelata, ụmụ nwanyị na-enwekwu ọkwa dị mkpa na gọọmentị, ụlọ ọrụ na agụmakwụkwọ.[12] A họpụtara ụmụ nwanyị abụọ mbụ na mba ahụ, Rawya Ateya na Amina Shukri, n'afọ 1957.[13] Karimah al-Sa'id ghọrọ osote minista agụmakwụkwọ n'afọ ndị afọ 1960. Gọọmentị gosipụtara nhọpụta dị elu dị otú ahụ nke ụmụ nwanyị ole na ole ruru eru, ebe ihe ka ọtụtụ n'ime ụmụ nwanyị Ijipt nọgidere na-arapara n'ọkwá dị ala nke ọha mmadụ.[3]

Onyinye[dezie | dezie ebe o si]

Abu Zayd natara Lenin Peace Prize na Disemba 1970.[14]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndepụta nke ụmụ nwanyị mbụ nwere ọfịs ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'Africa
  • Ụmụ nwanyị n'obodo ndị Arab
  • Ụmụ nwanyị n'Ijipt

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

I  : Dị ka Arthur Goldschmidt's Biographical Dictionary of Modern Egypt si kwuo, a mụrụ Abu Zayd na 1922.[4] Sabin M. Shukri's International Who's Who of the Arab World nyere 1923 dị ka afọ a mụrụ ya.[15]

Ebenside[dezie | dezie ebe o si]

  1. Egypt's first female minister dies at 96 Ahram Online, 31 July 2011
  2. Women in the Executive Authority. Egypt State Information Service. Retrieved on 27 February 2011.
  3. 3.0 3.1 3.2 Badran 1996, p. 188
  4. 4.0 4.1 4.2 4.3 Goldschmidt 2000, p. 14
  5. Sullivan 1986, p. 69
  6. Turki (8 December 2010). "الوزيرة حكمت قلب الثورة الرحيم" (in Arabic). Almasry Alyoum (2369). Retrieved on 27 February 2011. 
  7. Presidential Decree Appointing Hikmat Abu Zayd as Minister of Social Affairs in Ali Sabri's First Government (Arabic). Memory of Modern Egypt Digital Archive. Bibliotheca Alexandrina (29 September 1962). Retrieved on 27 February 2011.
  8. Presidential Decree Appointing Hikmat Abu Zayd as Minister of Social Affairs in Ali Sabri's Second Government (Arabic). Memory of Modern Egypt Digital Archive. Bibliotheca Alexandrina (25 March 1964). Retrieved on 27 February 2011.
  9. Sullivan 1986, p. 173
  10. Talhami 1996, pp. 19–20
  11. Sullivan 1986, p. 80
  12. "Egypt's Women Most Emancipated in Region", The Gazette, 21 October 1963, p. 10. Retrieved on 27 February 2011.
  13. Sullivan 1986, p. 39
  14. Shukri 1984, p. 31
  15. Shukri 1984, p. 31