Ideato South

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ideato South
local government area of Nigeria
mba/obodoNaijiria Dezie
dị na ngalaba nhazi mpagharaImo Steetị Dezie
nhazi ọnọdụ5°51′0″N 7°6′0″E, 5°48′22″N 7°8′21″E Dezie

Ideato South bụ ọchịchị ime obodo na steeti Imo, ndịda-ọwụwa anyanwụ Naijiria. [1] Ideato South, nwere ngụkọta nke obodo iri abụọ na atọ kwụụrụ onwe ya, o nwere isi ụlọ ọrụ ya n'obodo Dikenafai, isi iyi Osimiri Orashi . [2] [3] [4] Ideato South nwere mpaghara 88 km² yana ọnụ ọgụgụ mmadụ 159,879 site na ngụkọ census 2006. [5] [6] Koodu nzipu ozi nke mpaghara ahụ bụ 475. [7]

Ndị Ideato South bụ ndị ọrụ ugbo na-emepụta ihe ụgbọ a na-ere ere nakwa nke a na-eri eri. Ihe ọkụkụ ndị a na-enweta ego gụnyere nkwụ mmanụ, nkwụ raffia, groundnut, egusi, owu, koko, rọba ebe nri a na-akụ bụ ji, akpu, ede, achịcha, ji akwụkwọ atọ wdg. Ha bụkwa ndị ahịa.

Ndị na-elekọta omenala ha bụ Ezes, Nzes, ndị ọzọ, Durunzes etc na-arụ ọrụ dị iche iche gbasara omenala ha. Ụlọ akwụkwọ dị elu nkeonwe nke a na-akpọ Mahadum Eastern Palm dị na Ideato South. Ụmụ amaala na ndị bi na Ideato South bụkariri ndị Katọlik na ndị Anglịkan .

Ogbe kwụụrụ onwe ya[dezie | dezie ebe o si]

Enwere obodo iri abụọ na atọ (23) kwụụrụ onwe ya na Ideato-South LGA. Ndia bu: Nneato Ogwugwu, Isiekenesi, Dikenafai, Dimagu, Okohia and Umuaghobe. Ndị ọzọ bukwa Awalla, Umuakam, Umuago, Umuobom Umuezedike Duruahurunwa, Umucheke, Umumaisiaku, Amanator, Umueshi, Ntueke, Okohia, Umuchima, Ugbelle, Umulewe and Ogwume, Umuezealla-Ogboko na Ogboko[5]

Mmiri[dezie | dezie ebe o si]

Ụzọ ajị anụ n'oge mmiri ozuzo na Umucheke.

Osimiri Orashi na -apụ na obodo Ezeama dị na Dikenafai . [5] [6] [8] Akọwara dị ka ụzọ ndụ maka obodo Ideato South, iyi Orashi na-eje ozi dị ka osimiri, nke ha jị eme ihe dị iche iche dika ịñụ añu, ịsa ahụ na ọtụtụ ebumnuche ndị ọzọ nye obodo ndi dịka Umulewe, Umuezealla-Ogboko, Umuchima na Ntueke. [9]

Mbuze[dezie | dezie ebe o si]

Ideato South, dị ka ọtụtụ mpaghara ndị ọzọ dị na Orlu senatorial zone, enwela nsogbu mbuze dị ka Umueshi, Umuezealla-Ogboko. [1] [10] [11] Emalitere mmemme ntinye aka iji wee gbochie ihe nkea. Amanato na Ntueke dị ka obodo ndị gbara agbata obi (mmiri na-atụnye ụtụ). [10] Ka ọ na-arịọ maka nkwado na Septemba 2000, onye isi oche nke ọchịchị ime obodo, Chief Ethelbert Okwaranya kwuru na e nwere ebe iri abụọ na isii nke mere ihe mebiri emebi nke gburu ọtụtụ mmadụ ma mee ka ọtụtụ puku mmadụ ghara inwe ebe obibi. [12] Obodo ndị ọzọ nọ na mpaghara ahụ na-enwe nsogbu a gụnyere Umuojisi. [11]

Ọkụkọ nri na oke ohia[dezie | dezie ebe o si]

Ideato-South na-adabere n'ụzọ na ọrụ ugbo na azụmahịa, ọrụ ndị mmadụ na-arụ bụ ọrụ ugbo na ịzụ ahịa. [5] A na-ebuga ọtụtụ ihe ha na-akụ n'ahia (Eke, Orie, Afo na Nkwo). Ihe ubi ha na-enweta gụnyere nkwụ mmanụ, nkwụ raffia, groundnut, egusi, owu, koko, rọba, ọka, wdg. Ihe ọkụkụ dị ka ji, akpu; A na-amịkwa koko, ụkwa na ji akwụkwọ atọ n'ọtụtụ buru ibu. Ebe Lokal Gọọmenti a dị n'ime oke ọhịa mmiri ozuzo na-enye ya ntọala maka mmepụta nke ụdị ihe ọkụkụ dị iche iche nke okpomọkụ nwere ikike zuru oke maka mgbakọ ụlọ ọrụ mmepụta ihe.

N'ime afọ iri gara aga ọnụ ọgụgụ ndị mmadụ ebutela nnukwu nsogbu n'ala, oke ọhịa na ihe ndị ọzọ sitere n'okike, na-ebute ụkọ anụ ụlọ bụ ihe e ji mara ebe ndị na-azụ atụrụ bi. Oge enweghị ihe ubi na-adịkarị karịa otu afọ na n'akụkụ ụfọdụ ịgha mkpụrụ mgbe niile bụ ụkpụrụ. Obere ihe ọkụkụ na ịrapagidesi ike n'ihi mbuze ejikọtawo na-anwa ndị mmadụ ime njem na-achọ ọrụ n'akụkụ ndị ọzọ nke mba ahụ. [5]

N'ịhụ na dịka ụzọ maka ịkwalite mmepe ọrụ ugbo, a na-akpọ ndị na-edebe ego n'onwe ha ka ha sonye na mmepụta ugbo kpọmkwem, site n'itinye ego n'ịkụ mkpụrụ na ịkọ ihe ọkụkụ dị ka ọka, osikapa, mkpo, mgbọrọgwụ na ji na ede.

Ejiji[dezie | dezie ebe o si]

A makwa ha maka ejiji nke ọma dịka ọtụtụ obodo ndị ọzọ dị n'ofe ala Igbo . Uwe ọdịnala maka ụmụ nwoke bụ jumper na-ejubiga ókè ma ọ bụ uwe elu ogologo aka na-eyi n'elu ihe mkpuchi George, nke a na-ejikọta n'úkwù, na-agbada ruo na nkwonkwo ụkwụ. A na-eyi uwe a na okpu na mkpọ nke na-enyere aka dị ka ngwá ọrụ nkwado na nchebe. Ejiji ọdịnala maka ụmụ nwanyị bụ uwe elu, nke a na-eyi n'elu akwa ukwu. Uwe nwanyị a na-eji mgbanaka ntị-tie na isi na olu ma ọ bụ olu ọdịnala na-aga. Nkà na nka: Omenala nka na-eme nke ọma n'ime ime obodo a. Ọrụ nka ndị a na-emepụta na mpaghara ahụ gụnyere, ọnụ ụzọ a kpụrụ akpụ, osisi e ji eje ije nke ụdị dị iche iche, ihe ọkpụkpụ, ọjà, ngwa osisi na pestles, gong, na ịgbà okwu ama ama. A na-arụ ọrụ igwe na ụdị mmepụta dị iche iche na mpaghara.

Omenala[dezie | dezie ebe o si]

Otu n'ime omenala steeti ahụ n'ọdịnala ndị Igbo bu ileta ndị ọbịa, nke na-amalite site n'inye onye ọbịa ọji, na-eme ka obodo Ideato-South baa ụba. Ọji na-egosi na a nabatara onye ọbịa nke ọma. Ememe nke inye ọji sitere n'ike mmụọ nsọ site n'inye ekpere na ngozi ma ọ bụ n'ọnụ ụlọ nye Chineke kachasị elu na chi ndị ọzọ, maka nchekwa nke onye ọbịa na onye na-ele ọbịa. Nke a dị ka omenala ndị LGA a n'ememe omenala ọ bụla ngosi nke salad Afrika (Abacha). Ememme Okonko nke Umuezealla-Ogboko bara ụba na nke pụrụ iche. Enwekwara ọtụtụ aha ọha na-egosipụta nke ọma na Ideato-South niile. Utu aha eze bụ ihe a na-ahụkarị na nke a na-akwanyere ùgwù. Ha gụnyere: Eze (eze), Okenze, Nze, Ozo, Ichie, Durunze wdg. Ihe kwesịrị ịrịba ama bụ na alụmdi na nwunye n'Ideato nakwa mpaghara ndị ọzọ n'ala Igbo enweghị ike ime ụbọchị ahịa Eke. A, omenala alụmdi na nwunye ike ịmalite n'ụtụtụ ma n'ehihie.

Nkwenye[dezie | dezie ebe o si]

Enwere nnwere onwe ife ofufe na steeti Imo, nakwa na Naijiria nile. Okpukpe bụ ebe bụ́ isi n'ime obi ndị mmadụ. Ndị mmadụ ahu na-abụkarị Ndị Kraịst si n’okpukpe dị iche iche. Ọtụtụ n'ime ha bụ ndị Katọlik na ndị Anglịkan. Ụka Katọlik dị na Ideato South gụnyere: St. Micheals, Urulla, St. Josephs, Ntueke nakwa ndị ọzọ.

Ideato-South ji nwayọ aghọ Mecca ọgụgụ isi na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ala Igbo nakwa Nigeria. N'ihi na ọtụtụ n'ime ụmụ ha nwoke na ụmụ nwanyị aghọwo ndị injinia, ndị dọkịta, ndị nchịkwa, ndị ọka iwu, ndị na-edekọ ego, ndị ọkachamara na teknụzụ ozi wdg. Ọtụtụ ndị dabeere na Europe, North America, South America, Asia, na n'akụkụ ndị ọzọ nke ụwa na-achọ ihe ọmụma na akụ.

Ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ na mpaghara ahụ[dezie | dezie ebe o si]

Ideato South bu ebe nwere mahadum Eastern Palm nke dị na Ogboko Imo State. E hiwere ụlọ ọrụ ahụ na 2016 site na Commission ụlọ Ọrụ Mahadum Nigeria dị ka Mahadum steeti. [13]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Oyegun (2016). "Gully Characterization and Soil Properties in Selected Communities in Ideato South Lga, Imo State, Nigeria". Nature and Science 14 (2). ISSN 2375-7167. Retrieved on May 21, 2016. 
  2. "The source of Urashi River". Retrieved on May 20, 2016. 
  3. Ijeoma (2008). "Urashi Waterfall Ecotourism Development and Cultural Challenges in Dikenafai, Ideato South Local Government Area, Nigeria". African Research Review: An International Multi-Disciplinary Journal, Ethiopia 7. ISSN 1119-023X. Retrieved on May 20, 2016. 
  4. Nema Obih (E.Obih-Frank) (2004). "My Father's Village – Excerpts from a Memoir in Progress (New York)". Retrieved on May 21, 2016. 
  5. 5.0 5.1 5.2 5.3 5.4 (2014) "Ideato South Local Government Area, IDSLGA: About Us". Retrieved on May 21, 2016. 
  6. 6.0 6.1 "IDEATO SOUTH UNION UK: History". Retrieved on May 21, 2016. 
  7. Post Offices- with map of LGA. NIPOST. Archived from the original on 2009-10-07. Retrieved on 2009-12-15.
  8. "Urashi River- Its Source and Natural Course". Retrieved on May 20, 2016. 
  9. "NGO Partners With Imo, Sinks Borehole In 3 Communities". Retrieved on May 21, 2016. 
  10. 10.0 10.1 (September 2014) "Resettlement Action Plan for Umueshi Ideato-South Erosion Gully Site, Imo State". Retrieved on May 21, 2016. 
  11. 11.0 11.1 (April 30, 2015) "Umuojisi People sob as Erosion Sacks Community". Retrieved on May 23, 2016. 
  12. (September 18, 2000) "Nigeria: Ideato South Local Government Boss Pleads With Federal Government On Erosion". Retrieved on May 24, 2016. 
  13. State Unuversities. National University Commission. Retrieved on 2021-02-20.