Igun'ezinụlọ

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Ịgụ na ide n'ezinụlọ bụ usoro agụmakwụkwọ. A na-etinye agụmakwụkwọ ezinụlọ n'ọrụ na United States, Canada, na South Africa.

Ìgwè ntà nto mma mmadụ ikpe nkè nwemadu gburu nke ezi agụ,nke mama ya nwere nwa ya onokwa ọzọ. " Nnyocha egosila na ndị okenye nwere ọkwa agụmakwụkwọ dị elu anaghị abụkarị ụmụ amaala na-arụpụta ihe na ikike mmekọrịta mmadụ na ibe ya na akụ na ụba dị elu na ọha mmadụ, mana ụmụ ha nwere ike ịga nke ọma n'ụlọ akwụkwọ. [1][2]Ndị nne na nna gụrụ akwụkwọ nwere ike ịkwado mmụta nke ụmụ ha. [3]Ịtọlite mmemme agụmakwụkwọ ezinụlọ bụ usoro kachasị dị irè iji mụbaa itinye aka ndị nne na nna na mmepe agụmakwụkwọ. Ebumnuche nke usoro agụmakwụkwọ nne na nna bụ iji mụbaa ihe ọmụmụ ụmụ akwụkwọ. Mgbe a na-eme mmemme agụmakwụkwọ ezinụlọ, ndị nne na nna na-aghọ ndị na-akwado agụmakwụkwọ nwa ha. N'otu oge ahụ, ịgụ na ide nke ụmụ akwụkwọ na-eme nke ọma ka ndị nne na nna na-enweta ike. Mgbe e nyere ndị nne na nna ikike, ha na-aghọ ndị na-arụsi ọrụ ike na agụmakwụkwọ nwa ha.[4]

Nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ agụmakwụkwọ ezinụlọ zuru oke na-enye usoro zuru oke, nke zuru oke, na-elekwasị anya n'ezinụlọ, na-enye ndị nne na nna na ụmụaka kachasị mkpa imeziwanye nkà agụmakwụkwọ ha na ọrụ agụmakwụkwọ siri ike, ugboro ugboro, na ogologo oge na nke na-abụghị agụmakwụkwọ. Ọrụ agụmakwụkwọ ezinụlọ na-eme mgbanwe na-adịgide adịgide n'ezinụlọ site na ijikọta ọrụ niile na-esonụ:

  • Agụmakwụkwọ ndị okenye: e mere iji gbasaa ọkwa agụmakwụkwọ bụ isi, chee echiche nke ọma na nke ọma, dozie nsogbu, setịpụ ma nweta ihe mgbaru ọsọ, ma nweta ebe ọrụ na nkà mmekọrịta mmadụ na ibe ya.
  • Mmụta ụmụaka: e mere iji kwalite uto na mmepe nke ụmụaka na itinye aka na mmemme agụmakwụkwọ nwa ha iji kwalite itinye aka bara uru nke a ga-anọgide na-arụ ọrụ agụmakwụkwọ nwatakịrị ahụ.
  • Mmụta ndị nne na nna: na-enye ntụziaka banyere otu ụmụaka si eto, too, ma mụta ihe. Ọ na-ekwu maka okwu ndị dị oke mkpa maka ọdịmma ezinụlọ, na-ejikọ ndị nne na nna na ihe onwunwe obodo, ma na-enye ndị nne na nne ohere iji kesaa ma mepụta usoro nkwado ibe ha.
  • Ọrụ ndị nne na nna / ụmụaka na-emekọrịta ihe: na-enye ndị nne na ndị nne na ibe ha ohere ịkekọrịta ahụmịhe agụ na ide ha. Ndị nne na nna na ụmụaka na-emekọrịta ihe ọnụ, na-eme ka mmekọrịta ha baa ọgaranya site na mmụta nke n-ewere ọnọdụ, na-enyere ha aka ịghọ ezigbo ndị mmekọ na agụmakwụkwọ.

Ihe Nlereanya[dezie | dezie ebe o si]

  • agụmakwụkwọ, na ọzụzụ ọrụ aka.
  • s.[4]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Salisbury University - May Literacy Centre. Salisbury.edu. Archived from the original on 17 July 2015. Retrieved on 11 June 2013.
  2. Bowen (1997). Investment in Learning. The Individual and Social Value of American Higher Education. Baltimore, MD: The Johns Hopkins University Press. ISBN 0-8018-5530-6. 
  3. Centre for Family Literacy - Logic Model. Centre for Family Literacy. Famlit.ca. Archived from the original on 17 July 2015. Retrieved on 18 June 2013.
  4. 4.0 4.1 Family Literacy Program. Familyliteracyprogram.org. Archived from the original on 2015-07-17. Retrieved on 2015-07-16.