Igwe Josiah Orizu nke Abụọ

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

  Igwe Josiah Nnaji Orizu nke Abụọ (1902-1962) bụ Obi nke iri na itoolu nke Otolo na Igwe nke[1][2] alaeze Nnewi.[2] Ọ natara oche nke Nnewi na 1924 mgbe nna ya nwụsịrị. Ọ bụ onye otu Nnofo Royal na onye nọchiri nna ya Igwe Orizu I (Eze Ugbonyamba),[3]

Ọ bụ nwanne nwoke nke onye isi oche nke mbụ nke Senate na onye isi oche na-anọchite anya Naịjirịa, Prince Nwafor Orizu na nna Igwe Kenneth Onyeneke Orizu III onye nọchiri ya.

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

Igwe Josiah Orizu zụlitere ozi ala ọzọ siri ike dị ka onye nlekọta nke Reverend Ibeneme nke Obosi. Agụmakwụkwọ mbụ ya malitere na Primary School Arondizuogu . O mechara gaa C.M.S Central School, Nkwo-Nnewi ebe o si gaa Hope Waddell Training institute, Calabar, ebe ọ nọrọ ruo 1924. A kpọrọ ya ọzọ n'ụlọ na 1924 mgbe nna ya, Igwe Orizu I nwụrụ. E chiri ya eze n'otu afọ ahụ na Igwe nke iri na itoolu nke Nnewi.

Ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

N'oge ọchịchị ya, Igwe Josiah Orizu nke Abụọ ji obi ike gawa ọrụ mmemme mmepe obodo.[3]

  1. Ọ malitere site na ụlọ ọgwụ dị n'obí eze ebe a na-agwọ ndị ọrịa n'efu.
  2. Ọ dọtara ndị na-ahụ maka ego na Nnewi Postal Agency nke ụlọ ọrụ post ọgbara ọhụrụ sochiri na 1951.
  3. Na-arụ ọrụ na nkwado nke Nnewi patriotic Association; Igwe wetara ọtụtụ mgbanwe mpaghara nke gụnyere ịnakwere ejima. E guzobekwara ụlọ ọgwụ ọgwụgwọ ekpenta na yaws na ókè Nnewi-Amichi.
  4. Ọ rụkwara ọrụ dị ka onye isi oche nke ụlọ ikpe omenala nke mpaghara Nnewi (Agbaja) ruo ọtụtụ afọ ma bụrụ onye otu omenala nke kansụl mpaghara ndịda Onitsha ruo mgbe ọ nwụrụ.
  5. Ọchịchị ndị Britain na-achị n'okpuru ọchịchị ya kwadoro ụlọ ọgwụ ahụ dị na Eme.
  6. Ọ kwadoro omenala na omenala Nnewi n'agbanyeghị nkwenye siri ike nke Ndị Kraịst. Nke a dugara na emume mbụ nke emume yam mbụ na NNewi na 1932 nke a maara dị ka Afia-Olu. Tupu mgbe ahụ, ọ bụ naanị Uruagu na-eme emume ahụ.
  7. Site na nkwado zuru oke nke ndị Obis atọ ndị ọzọ, e wuru okporo ụzọ ndị isi na-eduga n'akụkụ anọ nke Nnewi site n'enyemaka nke nchịkwa ala.

N'oge ọchịchị ya, Nnewi hụrụ ọtụtụ ọrụ mmepe a na-ahụtụbeghị mbụ, gụnyere nguzobe ụlọ akwụkwọ praịmarị 20, kọleji abụọ na-enye ndị nkuzi ọzụzụ, ụlọ akwụkwọ sekọndrị atọ, post ọfịs na ụlọ ọgwụ gọọmentị.

Ọ bụ onye isi oche mbụ nke nzukọ Eastern Chiefs nke e guzobere n'obí ya na Nnewi na 1952. A họpụtara Igwe Orizu nke Abụọ ka ọ bụrụ onye isi nke Eastern House n'afọ 1959 n'oge nnwere onwe Naịjirịa. N'afọ 1960, ọ ghọrọ onye otu ntọala nke ụlọ ndị isi nke Ọwụwa Anyanwụ.[4]

Ezinụlọ[dezie | dezie ebe o si]

Ruo mgbe ọ nwụrụ na 1962, Josiah Orizu hapụrụ ya ka ọ lụọ ya arịrịọ ndị nwunye 15, ụmụ nwoke 61, ụmụ nwanyị 72 na ụmụ ụmụ 107.[3]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Dr. John Okonkwo Alutu, Nnewi History (from the Earliest times to 1980/82),Fourth Dimension publishers
  2. 2.0 2.1 Onwutalobi. Nnewi Monarchy – The Official Nnewi City Portal. www.nnewi.info. Archived from the original on 2021-06-23. Retrieved on 2015-09-16.
  3. 3.0 3.1 3.2 Onwutalobi (3 September 2015). Igwe Josiah Nnaji Orizu II – The Official Nnewi City Portal. www.nnewi.info. Archived from the original on 2022-09-25. Retrieved on 2015-09-16.Onwutalobi, Anthony-Claret (3 September 2015). . www.nnewi.info. Retrieved 2015-09-16.
  4. Onwutalobi. History of Otolo Nnewi by Anthony-Claret Onwutalobi. Retrieved on 2015-09-16.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]