Gaa na ọdịnaya

Ihe Nri

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
An image of decocted Chinese medicine 一貫煎 on snow, taken in the United States. The snow is on the border of a forest near a residential area, with a small lake in the background near trees.
Nri ọgwụ ọdịnala nke ndị China
Kọfị Turkish na-amalite ịgba. Decoction na-eji tụnyere ịṅụ kọfị site na percolation.

Decoction bụ usoro nke mwepụta site na isi ahịhịa ma ọ bụ ihe ọkụkụ (nke nwere ike ịgụnye ogwe osisi, mgbọrọgwụ, mkpo na rhizomes) iji gbazee kemịkal nke ihe ahụ. Ọ bụ usoro nkwadebe a na-ahụkarị na usoro ọgwụ ahịhịa dị iche iche. Decoction na-agụnye ibu ụzọ kpọọ ihe ọkụkụ ahụ; mgbe ahụ, ịkpụcha, ma ọ bụ belata ihe ahụ iji nye ohere maka oke ịgbaze; ma mesịa sie ya na mmiri iji wepụta mmanụ, ihe ndị na-agbaze agbaze na ihe ndị ọzọ dị iche iche. Mgbe ụfọdụ, enwere ike iji ethanol mmiri ma ọ bụ glycerol mee ihe kama iji mmiri.[1] Enwere ike iji decoction mee tisanes, tinctures na ihe ngwọta ndị yiri ya. Decoctions na infusions nwere ike ịmepụta mmiri nwere ọdịdị kemịkal dị iche iche, dịka okpomọkụ ma ọ bụ ọdịiche dị na nkwadebe nwere ike ịkpata kemịkal ndị na-agbaze mmanụ na decoctions na ihe ndị na-agbanye mmiri. A pụkwara itinye usoro a na anụ na akwụkwọ nri iji kwadebe bouillon ma ọ bụ ngwaahịa, ọ bụ ezie na a na-ejikarị okwu ahụ akọwa ihe ndị e si n'osisi esi, na-abụkarị maka ọgwụ ma ọ bụ ebumnuche sayensị.[2]   [citation needed]

Decoction bụkwa aha mmiri mmiri na-esi na ya pụta. Ọ bụ ezie na usoro nke mmịpụta a dị iche na infusion na percolation, mmiri mmiri na-esi na ya pụta nwere ike mgbe ụfọdụ na mmetụta ha, ma ọ bụ ọdịdị zuru oke na uto.   [citation needed]

Okwu mmalite

[dezie | dezie ebe o si]

The term dates back to 1350–1400[3] from the past participle stem of Latin decoquere (meaning "to boil down"), from de ("from") + coquere ("to cook").

N'ime ime mmanya, decoction mashing bụ usoro ọdịnala ebe a na-ewepụ akụkụ nke mash na arịa dị iche, sie ya maka oge wee laghachi na mash bụ isi, na-ebuli mash gaa na nzọụkwụ okpomọkụ ọzọ.   [citation needed]

Na herbalism, a na-emekarị decoctions na-ewepụta mmiri sitere na ihe ọkụkụ siri ike dị ka mgbọrọgwụ na ogbugbo.[1]. Iji mezuo nke a, a na-esikarị ihe ọkụkụ na-esi nri maka awa 1-2 na 1-5 lita mmiri. Mgbe ahụ, a na-agbaji ya. Ayurveda na-ejikwa usoro a mepụta ọgwụ herbal ụdị Kashayam   [citation needed]

Maka tii, decoction na-agụnye isi otu ahịhịa na mmiri nke a ga-eji mee ihe maka mmiri (otu iko tii kwa iko) maka ihe dị ka nkeji ise ruo iri.   [citation needed]

  • Nchịkọta
  • Mkpịsị ugodi
  • Mmiri na-agbapụta
  • Maceration (nri)
  • Ihe na-acha odo odo
  • Ịṅụ ọgwụ
  • Ịsa kọfị

Edemsibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. (2018) "Annex 1: WHO guidelines on good herbal processing practices for herbal medicines". WHO Technical Report Series. ISSN 0512-3054. Retrieved on 24 April 2022. 
  2. [French edition published 1984] (1988) in Courtine: Larousse Gastronomique, English, etal. ISBN 0-600-32390-0. 
  3. Dictionary.reference.com. Dictionary.reference.com. Retrieved on 2018-05-29.