Ihe mkpofu efu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
ihe mkpofu efu
ije ndọrọ ndọrọ ọchịchị, gburugburu ebe obibi
Akụkụ nkendọrọ ndọrọ ọchịchị ekoloji, akụ na ụba okirikiri Dezie
nwere mmetụtambelata, food rescue Dezie
hashtagCeroBasura, residuocero Dezie

Ihe mkpofu efu bụ usoro ụkpụrụ ndị lekwasịrị anya na mgbochi mkpofu nke na-agba ume imezigharị usoro ndụ ihe onwunwe ka e wee jiri ngwaahịa niile e kwesiri ikpofu ekpofu mee ihe (ya bụ, na-eji ya eme ihe) na / ma ọ bụ jiri ya mee ihe ọzọ. Ebumnuche nke mmegharị ahụ bụ izere izipu ihe mkpofu n'ebe a na-ekpofu ahịhịa, ebe a na-ere ọkụ, oké osimiri, ma ọ bụ akụkụ ọ bụla ọzọ nke gburugburu ebe obibi. Ka ọ dị ugbu a, ọ bụ naanị 9% nke plastik zuru ụwa ọnụ ka a na-emegharị.[1] N'ime usoro ihe mkpofu efu, a ga-eji ihe mee ihe ndị ọzọga ba ụrụ ruo mgbe a ga-enweta ọkwa kachasị mma. Nkọwa nke Zero Waste International Alliance (ZWIA) nabatara bụ:

Cradle-to-Grave[dezie | dezie ebe o si]

Ihe a na-akpọ cradle-to-grave bụ ihe nlereanya nke na-amalite site na iwepụta ihe, na-aga n'ihu na mmepụta ngwaahịa, ma na-ejedebe na "ili" ma ọ bụ ebe/ala a na-ekpofu ihe. Cradle-to-grave dị iche na ihe ma ọ bụ ngwaahịa, nke a na-emegharị n'ime ngwaahịa ọhụrụ na njedebe nke ndụ ha ka n'ikpeazụ ghara inwe ihe mkpofu.[2]

Ihe mkpofu efu na-akwalite na ọ bụghị naanị iji ya eme ihe ọzọ na imegharị ihe, kamakwa, nke kachasị mkpa, ọ na-akpali mgbochi na atụmatụ ngwaahịa nke na-atụle usoro ndụ ngwaahịa niile. Ihe mkpofu efu designs na-agba mbọ maka mbelata ojiji ihe onwunwe, ojiji nke ihe ndị ọzọ na-adịghị mma, ndụ ngwaahịa dị ogologo, nrụzi, na ịdị mfe nke ịkpụkọta na njedebe nke ndụ. Ihe mkpofu efu na-akwado nkwado siri ike site na ichebe gburugburu ebe obibi, belata ọnụahịa na ịmepụta ọrụ ndị ọzọ na njikwa na njikwa ụlọ, ụlọ ọrụ mmepụta ihe onwunwa, usoro mmepụta ihe, ụlọ akwụkwọ, na ụlọ obibi.

Uru ndị na-akwado ya na-atụ aro gụnyere:

  • Ịchekwa ego. Ebe ọ bụ na ihe mkpofu bụ ihe ịrịba ama nke adịghị arụ ọrụ nke ọma, mbelata nke ihe mkpofu nwere ike belata ọnụahịa.
  • Ọganihu dị ngwa. Atụmatụ na-enweghị ihe mkpofu na-eme ka usoro mmepụta dị mma ma na-emeziwanye usoro mgbochi gburugburu ebe obibi nke nwere ike iduga n'ịga n'ime usoro buru ibu, nke ọhụrụ.
  • Ọ na-akwado nkwado. Atụmatụ na-enweghị ihe mkpofu na-akwado ihe mgbaru ọsọ atọ a nabatara n'ozuzu maka nkwado - ọdịmma akụ na ụba, nchedo gburugburu ebe obibi, na ọdịmma ọha na eze.
  • Mmụba nke ihe onwunwe. Atụmatụ na-enweghị ihe mkpofu ga-eji ihe ọhụrụ ole na ole ma ghara iziga ihe mkpofu na ebe a na-ekpofu ihe. Ihe ọ bụla a na-emebi emebi ga-alaghachi dị ka ihe a ga-eji mee ihe ọzọ ma ọ bụ ihe a gafere emebi ma ọ bụ ga-adaba adaba maka iji ya mee ihe dị ka compost.

Ahụike[dezie | dezie ebe o si]

Isi okwu na ebe a na-ekpofu ahịhịa bụ hydrogen sulfide, nke a na-ewepụta site na mbibi nke ihe mkpofu. Nnyocha egosila njikọ dị mma n'etiti mmụba nke ọnụọgụ ọnwụ nke ọrịa di iche iche di ka oria kansa akpa ume na mmụba ọrịa na ọnwụ metụtara ọrịa iku ume maka mmetuta hydrogen sulfide. Nnyocha ndị a gosikwara na hydrogen sulfide na-abawanye na nso nso ebe a na-ekpofu ahịhịa.[3]

Nsogbu ahụike metụtara ebe a na-ekpofu ahịhịa gunyere ndia:

  • Nkwarụ ọmụmụ, ịdị arọ dị ala, na ikpughe na particulates na nitrogen dioxide na-ejikọta na nso nso nke ebe a na-ekpofu ahịhịa.
  • Ọrịa iku ume na ọrịa kansa akpa ume nwere njikọ na ntọhapụ nke hydrogen sulfide site na ebe a na-ekpofu ahịhịa.

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Mgbasa ahụ nwetara ezigbo mgbasa ozi ma ruo n'ókè kachasị elu na 1998 - 2002, ma kemgbe ahụ ọ na-aga site na "echiche gaa n'omume" site n'ilekwasị anya n'otú "obodo na-enweghị ihe ọ bụla" [dị ka onye?] si hazie ma na-akpa àgwà. Ebe nrụọrụ weebụ nke Zero Waste International Alliance nwere ndepụta nke obodo dị iche iche n'ụwa niile nke mepụtara iwu ọha na eze iji kwalite omume mkpofu efu. E nwere otu ụlọ ọrụ na-enweghị ihe mkpofu aha ya bụ GrassRoots Recycling Network nke na-etinye ụlọ ọrụ na nzukọ banyere ọrụ na-adịghị ihe mkpofu.

Ihe atụ nke ihe mbido ihe mkpofu efu nke gụnyere: karama mmiri a na-eji eme ihe ọzọ, efere a na-ejikarị eme ihe ọzọ.


Bottle mmiri ara ehi a na-eweghachi

Ijikọ ihe ọzọ na composting[dezie | dezie ebe o si]

Ọ dị mkpa ịmata ọdịiche dị n'etiti imegharị ihe site na Zero Waste. Omume a na-ahụkarị nke imegharị ihe bụ naanị itinye karama, ite, akwụkwọ, na nkwakọba ihe n'ime ihe ndị a na-emegharị ihe. Ụdị nke oge a nke imegharị ihe dị mgbagwoju anya ma na-agụnye ọtụtụ ihe ndị ọzọ nke ego na nkwado gọọmentị. Dịka ọmụmaatụ, akụkọ 2007 nke US Environmental Protection Agency na-ekwu na US na-emegharị ihe na ọnụego mba nke 33.5% ma tinye ihe ndị e ji compost mee na ọnụ ọgụgụ a. Na mgbakwunye, e mepụtara ọtụtụ ụlọ ọrụ na-ere ahịa mba dị iche iche iji jikwaa ihe ndị a rụgharịrị arụgharị. N'otu oge ahụ, a na-ekwu na a na-emebiga ihe ókè mgbe ụfọdụ, dịka ọmụmaatụ site na itinye ala na ihe ndị dị ndụ iji kpuchie ihe mkpofu kwa ụbọchị, na kọlụm "megharị".

Ógbè ndị na-enweghị ihe mkpofu[dezie | dezie ebe o si]

Gọọmentị dị iche iche ekwuputala ihe mkpofu efu dị ka ihe mgbaru ọsọ, gụnyere:

  • Brazil
    • Florianópolis, Santa Catarina
  • Canada
    • Vancouver[4] (lee Zero Waste 2040 Strategy)
  • Ịtali
    • Capannori, Tuscany[5]
Kamikatsu Zero Waste Center, nke e ji ihe ndị a rụgharịrị arụgharị rụọ n'onwe ya
  • Japan
    • Kamikatsu, Tokushima na-emegharị 80% nke ihe mkpofu ya na Kamikatsu Zero Waste Center, ma na-achọ ihe mkpofu efu.[6]
  • Sweden (Ala sara mbara)
  • United States

Ụlọ ahịa nwere ihe mkpofu efu[dezie | dezie ebe o si]

Ụlọ ahịa ndị na-ere ahịa na-ahụ maka ngwaahịa ndị nwere ihe mkpofu efu emegheela na mba dị iche iche, gụnyere Spain na United States.[14]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

 

  • Bea Johnson
  • Ime compost
  • Mgbasa Ozi Gburugburu Ebe Obibi
  • Igbe ndị na-elekọta ụmụaka
  • Obere ihe mkpofu
  • Paul Connett
  • Ọpụpụ nke akpa plastik dị arọ
  • Ime ihe tupu oge eruo
  • Mbelata nke isi iyi
  • Nchịkọta na-adịgide adịgide
  • Òtù ndị a tụfuru atụfu
  • Ihe mkpofu
  • Ọnụ ego ndụ ya niile
  • Ọrụ ugbo na-enweghị ihe mkpofu
  • Ụdị ejiji na-enweghị ihe mkpofu
  • Nchịkwa ihe mkpofu

Edensibịa[dezie | dezie ebe o si]

  1. Plastic pollution is growing relentlessly as waste management and recycling fall short, says OECD. www.oecd.org. Retrieved on 2022-10-21.
  2. McDonough, W. (2003). The cradle-to-cradle alternative.. Archived from the original on 2016-03-25. Retrieved on 2014-04-02.
  3. Mataloni (2016). "Morbidity and mortality of people who live close to municipal waste landfills: a multisite cohort study". International Journal of Epidemiology 45 (3): 806–15. DOI:10.1093/ije/dyw052. PMID 27222499. 
  4. "Vancouver votes to ban single-use straws, foam cups and take-out containers", CTV News, May 17, 2018. Retrieved on July 28, 2018.
  5. "Pioneering Italian Town Leads Europe in Waste Recycling", Inter Press Service, 17 May 2013. Retrieved on 9 April 2017.
  6. ごみゼロへ新たな宣言 上勝町 徳島:朝日新聞デジタル (18 December 2020).
  7. Austin Resource Recovery Master Plan (December 15, 2011).
  8. City of Boulder Zero Waste Strategic Plan (November 2015). Archived from the original on 2018-05-23. Retrieved on 2018-05-22.
  9. Zero Waste Associates (December 2013). Road to Zero Waste Plan.
  10. Zero Waste | City of Chula Vista. www.chulavistaca.gov. Archived from the original on 2022-03-15. Retrieved on 2022-03-30.
  11. Minneapolis. Zero Waste (en). www.minneapolismn.gov. Retrieved on 2022-03-30.
  12. Resolution Setting Zero Waste Date. SF Environment (March 6, 2003). Archived from the original on March 20, 2021. Retrieved on April 4, 2023.
  13. How Communities Have Defined Zero Waste. EPA (December 2016).
  14. Meet Maria Camila Vasco, the 23-year-old who opened Boston’s first zero-waste store