Jump to content

Ihe mkpofu mmadụ

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Ihe mkpofu mmadụ (ma ọ bụ excreta nke mmadụ ) na-ezo aka na ihe mkpofu nke sistemu mgbari nri nke mmadụ, nsso nsso, na metabolism nke ndị mmadụ mmamịrị na ebe .  Dị ka ụzọ nke ụzọ ọcha nke dị na ya, a na-anakọta, na-ebufe, na-edozi ma na-ekpofu ma ọ bụ jiri ya mee n'otu ụzọ ma ọ bụ ọzọ, dabere n'ụdị ụlọ mposi.  a na-eji, ikike nke ndị ọrụ na-echere maka ọrụ na ihe ndị ọzọ.  .  A na-eji njikwa sludge fecal eme ihe maka ihe gbasara fecal ana ozi na sistemu ọcha dị na njikọ dịka ụlọ mposi olulu na tankị septik.

Usoro idebe ihe dị iche iche n'ụwa niile, na ọtụtụ ndị mmadụ na mba ndị ka na-emepe emepe ga-emepe ebe a na-edebe ihe mkpofu mmadụ na gburugburu ebe obibi, n'ihi ahọrọ nhọrọ ndị ọzọ.  Ọganihu na " mmiri, ndị ọcha na ọcha " (WASH) gburugburu ụwa bụ isi okwu ọha na eze n'ime ike mba ụwa ma bụrụ isi ihe omume ọsọ. Ebumnuche mmepe na-adịgide adịgide nke isii .

Ndị mmadụ nọ ná mba ndị mepere emepe na ụlọ ụlọ mposi na-ekpochasị ihe bụ́ ebe a na-agwakọta ihe mkpofu mmadụ na mmiri na-ebuga ya n'iche ọrụ na-ekpocha ihe. .

Enwere ike ịwụfu ihe mkpofu na akwa akwa ma gwakọta ya na mkpofu siri ike nke obodo .  A na-atụba akwa akwa mgbe ụfọdụ na gburugburu ebe obibi, na-ebute ihe egwu egwu .

Okwu okwu

[dezie | dezie ebe o si]

A na-eji okwu ahụ bụ "ihe mkpofu mmadụ" mee ihe na mgbasa ozi ọha na eze repere ọtụtụ ihe, dị ka ozi mmiri, ịdọ aka, mmiri ojii - n'ezie ihe ọ nwere ike ike ikike ụfọdụ .  [1] N'ihe siri ike nke okwu ahụ, ihe mkpọfu mmadụ bụ n'ezie excreta mmadụ, ya bụ mmamịrị na akụ, na-ebe ma ọ bụ na- Mọ mmiri.  tusaale, ụlọ mposi akọrọ na-anakọta ihe mkpofu mmadụ na-agụnye mgbakwunye mmiri.

Akụkụ ahụike

[dezie | dezie ebe o si]

A na-ewere ihe mkpofu mmadụ dị ka ihe mkpofu mmiri, ebe ọ bụ vector maka ọrịa nje na nje .  Ọ nwere ike bụrụ nnukwu ihe egwu egwu ma ọ bụrụ na ọ banye n'isi mmiri mmiri ọñụ.  Òtù Ahụ Ike akpata (WHO) na-akọ na ihe nke nta ka ọ bụrụ nde mmadụ abụọ na ụma abụọ na-anwụ kwa afọ n’ihi ọrịa ndị mmiri na-adịghị mma na-akpata, dị ka ọgbụgbọ ma ọ bụ ọkụ ọkụ.  Otu nnukwu mmezu nke mmadụ bụ ibelata mgbasa ọrịa site na mkpọfu mmadụ site na omume ihe ọcha na akwụkwọ nke nwere ike were dị iche iche dị iche iche iche iche..

Akụkụ gburugburu ebe obibi

[dezie | dezie ebe o si]

Ọbụna ugwu ndị dị elu enweghị ihe mkpofu mmadụ. Kwa afọ, ọtụtụ nde ndị na-agba ugwu na-aga n'ebe ndị dị elu. Ha na-emepụta ton nke nsị na mmamịrị kwa afọ nke na-ebute mmetọ gburugburu ebe obibi. Ahụhụ mmadụ na-etinye ihe iyi egwu dị ukwuu na gburugburu ugwu karịa ntinye mmamịrị a na-achịkwaghị achịkwa, n'ihi ụbara pathogens dị elu nke nsị. [1]

Ụzọ nhazi

[dezie | dezie ebe o si]

Ụzọ nhazi na-adabere n'ụdị mkpofu mmadụ:

  • A na-agwọ nsị mmiri site na ọgwụgwọ nsị
  • A na-agwọ sludge nsị site na ọgwụgwọ nsị nsị
  • Ihe dị n'afọ si n'ụlọ mposi kpọrọ nkụ nwere ike ime composting
  • A na-agwọ ma jikwaa sludge fecal sitere na ụlọ ịsa ahụ olulu site na usoro akpọrọ njikwa sludge fecal.

Enwere ike ibelata mmiri a gwa na ihe mkpọfu mmadụ site n'iji mmamịrị mmiri na- mama mmiri na ụlọ mposi na-eme nri yana site n'ime mmiri mmiri isi awọ .  Ụzọ ụzọ esi isi ihe mkpọfu mmadụ n'ime ime obodo ebe a na- nchebe usoro nke obodo bụ usoro iji tankị septik .  N'ime ime obodo na-achọrọ ma ọ bụ usoro septik, obere ndị mmadụ na-enye nhọrọ ka a na-aga n'ihu na bọket ibu na ọdọ mmiri mmiri (lee anaerobic lagoon ) na- ihe iyi egwu nke  ọrịa na-egosi ebe ndị nwere ọnụ ọgụgụ buru ibu.  Obodo ime obodo dị na Alaska na-eji ụlọ mposi ịwụ bọket ebe, n'ihi permafrost, Obodo ike iji usoro mkpofu a na-emekarị.

  1. Apollo (2017-01-02). "The good, the bad and the ugly – three approaches to management of human waste in a high-mountain environment". International Journal of Environmental Studies 74 (1): 129–158. DOI:10.1080/00207233.2016.1227225. ISSN 0020-7233. 

A na-eji ihe mkpofu mmadụ n'ụdị mmiri mkpofu (mmiri nsị) na-agba mmiri na fatịlaịza n'ubi n'ọtụtụ akụkụ nke mba ndị na-emepe emepe ebe mmiri dị ọcha na-adịghị. Enwere ohere dị ukwuu maka ọrụ ugbo mmiri na-ekpofu ihe iji mepụta nri ndị na-azụ ahịa n'obodo mepere emepe, ma ọ bụrụhaala na enwere agụmakwụkwọ zuru oke banyere ihe egwu dị n'iri nri a na-esighi. [1]

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:OfflineÀtụ:Waste

  1. Human Waste Used by 200 Million Farmers, Study Says, National Geographic News, August 21, 2008