Ihe mkpofu silk

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Ihe mkpofu silk na-agụnye ụdị silk niile a na-esighị esi nke nwere ike ọ gaghị enweta, ya mere na ọ gaghị adaba na usoro ịtụfu.[1] Tupu iwebata ígwè ọrụ na-adabara n'ịtụgharị ihe mkpofu silk, ihe ndị a na-ajụ site na ịhịa aka n'ahụ, nakwa site na ikuku silk, nke a na-eji ugbu a na-emepụta akwa silk, fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe na-abaghị uru, ma e wezụga nke nwere ike. bụrụ nke a ga-eji aka na-agbakọta ma na-agba ya site n’okirikiri igwe na-agbagharị agbagharị, usoro nke ụfọdụ ndị ọrụ ugbo nọ n’India na mba ndị ọzọ dị n’Eshia ka na-eme.

Ebe e si nweta ya[dezie | dezie ebe o si]

A na-enweta silk mkpofu site na isi mmalite ndị a:

  • Igurube silkw, mgbe ọ na-amalite ịtụgharị, na-ewepụta eriri na-adịghị mma, nke na-adịghị agbuke egbuke na nke na-agbagọghị agbagọ nke ọ na-akwụsi ike site na alaka na akwụkwọ osisi nke ọ na'elu ya, ma ọ bụ ahịhịa ndị na-elekọta ya n'ụlọ ọrụ na-azụ igurube: eriri mbụ a enweghị ike, na, ọzọ, a na-agwakọta ya na ahịhịrị, akwụkwọ na alaka.
  • Akara ndị dị n'èzí nke ezigbo cocoon dị oke njọ ma ghara ịdị n'otu maka ịpịgharị; ka ikpuru ahụ na-arụ ọrụ ya nke ịpị, eriri ahụ na-adịwanye mma ma na-adịghị ike, ya mere a na-etinye ma oke mpụga na nke dị n'ime dị ka ihe mkpofu.
  • Cocoons perforated, ya bụ, ndị nke ụgbala nke silkworm si na ya pụta - ma mebie cocoons.
  • N'oge a na-esi na cocoon na-agbaji silk na-agbaze mgbe niile; ma n'ịchọta ezigbo eriri a pụrụ ịdabere na ya, ma n'ịgwakọta nsọtụ, enwere ihe mkpofu a na-apụghị izere ezere.
  • A na-ejikarị eriri silk na-enweghị isi eme ihe; na usoro a, a ga-atụfu akụkụ ya: nke a bụ nke a maara na azụmahịa dị ka ihe mkpofu. Otu okwu ahụ na-emetụta "ihe mkpofu" nke a na-eme na usoro dị iche iche nke ịtụfu silk; mana ndị na-emepụta ihe na-eji eriri ndị a maara dị ka organzines na trams na-akpọ ihe karịrị "ihe mkpuchi nke onye na-emepụta".

Nhazi[dezie | dezie ebe o si]

A silk "throwster" na-anata silk n'ụdị skein, nke eriri nke nwere ọtụtụ silk eriri jikọtara ọnụ iji mee otu dayameta ma ọ bụ nha, nkewa eriri ahụ bụ nke ikpuru ahụ tụgharịrị n'ezie. Onye na-akpa ákwà silk na-enweta ákwà Silk n'ụdị dị iche: naanị ihe a na-emepụta, nke a na-etinye n'ime ụyọkọ dị iche iche na ịdị arọ, ihe dị n'ime ya bụ ụyọkọ nke ogologo niile nke eriri agwakọta ya na ọtụtụ ihe si mba ọzọ, dị ka njedebe nke ahịhịa, alaka, akwụkwọ, ikpuru na chrysalis. Ọ bụ ọrụ onye na-akpụ akpụ iji gbatịa eriri ndị a, site n'enyemaka igwe, wee sonye ha ka ha ghọọ eriri, nke a maara dị ka silk spun.

Silk niile nke ikpuru ahụ mepụtara nwere ihe abụọ: fibroin, ezigbo eriri, na sericin, nke bụ ihe siri ike, gummy nke fibroin. Tupu ígwè ọrụ enwee ike iji silk mee ihe maka uru ọ bụla, a ghaghị iwepụ mkpuchi gum site na ịgbaze ma sachaa ya. Ebe usoro eji eme ihe iji nweta ọrụ a bụ site na fermentation, a na-akpọ ngwaahịa ahụ schappe. Nke mbụ, schapping, bụ usoro French, Ịtali na Switzerland, nke silk mgbe emechara adịghị egbuke egbuke ma ọ bụ dị mma na agba dị ka silk a na-ahapụ; mana ọ dị oke ọcha na ọkwa, yana maka ebumnuche ụfọdụ dị mkpa, dịka ọmụmaatụ, na nrụpụta velvet.

Hụkwa Ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Bourette
  • Matka (silk)
  • Imepụta ákwà

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Brown, Susan (2016). Scraps : fashion, textiles, and creative reuse, Baumann, Caroline,, McQuaid, Matilda,, Cooper-Hewitt Museum. ISBN 9781942303176. OCLC 946579927. 

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Rayner (1903). Silk throwing and waste silk spinning, University of California Libraries, London, Scott, Greenwood; New York, Van Nostrand, 36. 

 This article incorporates text from a publication now in the public domain: .mw-parser-output cite.citation{font-style:inherit;word-wrap:break-word}.mw-parser-output .citation q{quotes:"\"""\"""'""'"}.mw-parser-output .citation:target{background-color:rgba(0,127,255,0.133)}.mw-parser-output .id-lock-free a,.mw-parser-output .citation .cs1-lock-free a{background:url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/65/Lock-green.svg")right 0.1em center/9px no-repeat}.mw-parser-output .id-lock-limited a,.mw-parser-output .id-lock-registration a,.mw-parser-output .citation .cs1-lock-limited a,.mw-parser-output .citation .cs1-lock-registration a{background:url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d6/Lock-gray-alt-2.svg")right 0.1em center/9px no-repeat}.mw-parser-output .id-lock-subscription a,.mw-parser-output .citation .cs1-lock-subscription a{background:url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/aa/Lock-red-alt-2.svg")right 0.1em center/9px no-repeat}.mw-parser-output .cs1-ws-icon a{background:url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/4c/Wikisource-logo.svg")right 0.1em center/12px no-repeat}.mw-parser-output .cs1-code{color:inherit;background:inherit;border:none;padding:inherit}.mw-parser-output .cs1-hidden-error{display:none;color:#d33}.mw-parser-output .cs1-visible-error{color:#d33}.mw-parser-output .cs1-maint{display:none;color:#3a3;margin-left:0.3em}.mw-parser-output .cs1-format{font-size:95%}.mw-parser-output .cs1-kern-left{padding-left:0.2em}.mw-parser-output .cs1-kern-right{padding-right:0.2em}.mw-parser-output .citation .mw-selflink{font-weight:inherit}[Ihe e dere n'ala ala peeji]"Silk".Na Chisholm, Hugh (ed.Ọ dị iche icheEncyclopædia Britannica.Mpịakọta nke (11th ed.Ọ dị iche icheCambridge University Press. peeji nke 105106.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Silk fibre